Kariérová adaptabilita: nielen zdroj pri kariérových zmenách a tranzíciách

21. marca 2016 sa uskutočnil bratislavský klub ZKPRK venovaný téme kariérovej adaptability, na ktorom bola bohatá účasť členov i nečlenov ZKPRK. Diskutovali sme o kariérovej adaptabilite z hľadiska teórie, o jej zložkách, zaujímavých zisteniach zahraničných výskumov, ako aj o výsledkoch doktorandského výskumu na veľkej vzorke vysokoškolákov, či možnostiach rozvoja kariérovej adaptability… Tému prezentovala Lenka Martinkovičová, ktorá v r. 2015 úspešne ukončila doktorandské štúdium v odbore Sociálna a pracovná psychológia a vo svojom výskume sa venovala práve kariérovej adaptabilite.

Prečo kariérová adaptabilita?

Adaptabilita je dôležitou schopnosťou pre riadenie osobného kariérového rozvoja a teda môže byť osožná na meniacom sa trhu práce. Podpora rozvoja  kariérovej adaptability (kariérových adaptačných schopností) môže uľahčiť mladým ľuďom zvládnutie tranzície zo školy na trh práce a dospelým uľahčiť kariérovú re-orientáciu a zmeny.

Čo o kariérovej adaptabilite hovorí teória?

Podľa teórie rozvíjanie kariérovej adaptability napomáha riadeniu kariéry a zvládaniu životných tranzícií a zmien. Kariérová adaptabilita je jedným z ústredných pojmov Teórie konštruovania kariéry. 

Teória konštruovania kariéry

Kanaďan Mark L. Savickas, žiak D. Supera, predložil Teóriu konštruovania kariéry prvýkrát na prelome 20. a 21. storočia. Teória vychádza z konštruktivistických princípov a z teórií D. Supera. Savickas pripisuje vplyv konštruktivizmu (v oblasti teórie a praxe) zmenám v charaktere práce a kladeniu dôrazu na sebaorganizovanie a sebariadenie života a kariéry. Na jednotlivcov teória nahliada ako na sebaregulujúcich tvorcov, ktorí rôznymi spôsobmi napĺňajú vlastné ciele, pričom self a kariéru si tvoría reflektovaním našich skúseností. Kariéru si konštruujeme počas toho, ako uskutočňujeme rozhodnutia, ktoré vyjadrujú naše sebaponímanie, a formulujeme a dosahujeme ciele v rámci sociálnej reality pracovných rolí a to najmä prikladaním významu svojmu profesijnému správaniu a pracovným skúsenostiam. Teória hovorí napríklad aj o tom, že kariérový rozvoj je poháňaný adaptáciou na prostredie (skôr ako dozrievaním vnútorných štruktúr). Hlavné zložky teórie: profesijná identita, kariérová adaptabilita a životné témy. 

Kariérová adaptabilita

Teória konštruovania kariéry sa venuje kariérovej adaptabilite z hľadiska mechanizmov zvládania, prostredníctvom ktorých si jednotlivci konštruujú kariéru a pôsobia v rámci komunít. Pri kariérovej adaptabilite je teda kľúčová otázka: Akým spôsobom si ľudia konštruujú/tvoria kariéru?

Savickas definuje kariérovú adaptabilitu ako pripravenosť jednotlivca a jeho zdroje pre zvládanie úloh v rámci profesijného rozvoja, profesijných tranzícií a osobných náročných situácií. Ďalší autori popisujú kariérovú adaptabilitu ako schopnosť uskutočňovať tranzície na trhu práce, zmeny organizácie práce a pod; dôležitú schopnosť pre riadenie osobného kariérového rozvoja; schopnosť identifikovať potrebné kvality, ktoré sú dôležité pre budúcnosť a uskutočniť zmeny k ich dosiahnutiu a pod. Podľa Savickasa, význam kariéry a dynamiku jej konštruovania, môžeme pochopiť prostredníctvom sebadefinujúcich príbehov, ktoré odhaľujú úlohy, tranzície a náročné situácie, ktorými človek prešiel.

Kariérová adaptabilita pozostáva zo štyroch zložiek/dimenzií, ktoré predstavujú všeobecné adaptačné zdroje a stratégie, ktoré jednotlivci používajú počas toho, ako si konštruujú svoje kariéry. Každá z týchto dimenzií pozostáva z premenných, ktoré zahŕňajú postoje, presvedčenia a kompetencie dôležité pre konštruovanie kariéry a ovplyvňujúce stratégie zvládania (správanie). Postoje a presvedčenia ovplyvňujú rozvoj a využívanie kompetencií a kompetencie vplývajú na adaptačné správanie v rámci konštruovania kariéry.

Dimenzie kariérovej adaptability (pomenované na základe ich funkcie) podľa Savickasa:

Záujem (concern) je najdôležitejšou dimenziou kariérovej adaptability a definuje zameranosť na budúcnosť a prikladanie dôležitosti pripravovať sa na budúcnosť, zmysel pre kontinuitu (to, čo robím dnes, má význam pre zajtrajšok). Dôležité je rozvíjanie pozitívneho postoja k budúcnosti. Jeho nedostatok môže byť sprevádzaný apatiou, pesimizmom a bezplánovitosťou.

Kontrola (control) je intrapersonálna schopnosť samoregulácie. Zahŕňa sebadisciplínu, procesy uvedomovania si, zvažovania, organizovania a rozhodovania v rámci vývinových úloh a pri uskutočňovaní tranzícií súvisiacich s kariérou. Súvisí s témami ako nezávislosť, interný locus kontroly, autonómia, sebaurčenie, atď. Nedostatok kontroly často vedie ku kariérovej nerozhodnosti a prejavuje sa zmätením, prokrastináciou alebo impulzivitou.

Zvedavosť (curiosity) je o preskúmavaní seba (sebapoznávanie), situácií a sveta práce (získavanie profesijných informácií a sociálnych informácií). Nedostatok kariérovej zvedavosti môže viesť k nereálnym obrazom o sebe i svete práce.

Kariérová sebadôvera (confidence) naznačuje ako vnímame vlastnú účinnosť vzhľadom na schopnosť úspešne uskutočňovať a implementovať rozhodnutia. Jej nedostatok sa môže prejaviť v zablokovaní, ktoré zabraňuje napĺňaniu rolí a dosahovaniu cieľov.

Dimenzie kariérovej adaptability prehľadne (Savickas)

Akí sú ľudia, ktorí majú vysokú úroveň kariérovej adaptability?

Podľa Savickasa sa adaptívni jedinci zaujímajú o svoju budúcnosť vo svete práce, snažia sa mať nad ňou kontrolu, prejavujú zvedavosť prostredníctvom preskúmavania budúcich možností a scenárov a posilňujú svoju sebadôveru k dizajnovaniu svojej profesijnej budúcnosti, aby napĺňali svoje ašpirácie a plány.

 A čo na to výskumy?

Výskumy poukazujú na to, že vyššia kariérová adaptabilita má vplyv napríklad na úspešnejšie zvládanie profesijných tranzícií, zlepšuje šance na nájdenie vhodného pracovného miesta a posilňuje kariérový úspech (napr. Koenová).

Ďalšie výskumy poukazujú na to, že kariérová adaptabilita:

• pozitívne predikuje spokojnosť s kariérou a kariérový výkon, pričom to nezávisí na demografických údajoch, osobnostných črtách a sebahodnotení (napr. Zacher)
• podporuje spolunáležitosť k organizácii a retenciu (napr. Ferreira, Coetze, Masenge)
• pozitívne súvisí s pracovnou angažovanosťou (napr. Rossier)
• pozitívne súvisí s proaktívnou osobnosťou, orientáciou na učenie sa a dosahovanie cieľov a s kariérovým optimizmom (napr. Tolentino )

V rámci doktorandského výskumu (vzoru tvorilo až 1331 VŠ študentov), ktorý Lenka realizovala, zistila napríklad, že kariérová adaptabilita u študentov vysokých škôl pozitívne súvisí s ich sebahodnotením, ako aj s vnímanou osobnou účinnosťou (sebaúčinnosťou), ale aj s niektorými dimenziami osobnosti – otvorenosť, svedomitosť a extraverzia.

Veľmi zaujímavé zistenie z tohto výskumu hovorí o tom, že pracovná skúsenosť pozitívne súvisí s celkovou kariérovou adaptabilitou, pričom medzi študentmi jestvujú rozdiely v rámci kariérovej adaptability vzhľadom na pracovnú skúsenosť:

• medzi tými, ktorí pracujú a tými, ktorí nemajú pracovné skúsenosti, ale aj tými, ktorí síce majú pracovné skúsenosti, ale aktuálne nepracujú;
• medzi tými, ktorí majú pracovné skúsenosti v rámci odboru a tými, ktorí majú pracovné skúsenosti mimo odboru .

Dá sa kariérová adaptabilita rozvíjať?

Doposiaľ sa mnohé výskumy nezaoberali overovaním toho, či sú služby a aktivity kariérového poradenstva a vzdelávania účinné a takmer žiadne výskumy sa nezaoberali tým, či je možné kariérovú adaptabilitu rozvíjať. Avšak Koenová zistila, že je to možné a dokonca i to, že tí, ktorí sa zúčastnili tréningu, ktorý realizovala v rámci svojho výskumu, a ktorí si následne našli zamestnanie, vnímali ajvyššiu kvalitu zamestnania.

Dimenzie kariérovej adaptability, kompetencie a príklady zamerania cvičení na ich rozvíjanie

Prezentáciu z tretieho regionálneho klubu ZKPRK nájdete tu (len pre členov ZKPRK, je nutné sa prihlásiť).