//Frank Parsons, zakladateľ kariérového poradenstva

Frank Parsons, zakladateľ kariérového poradenstva

Vďaka partnerstvu so slovenským centrom Euroguidance Prinášame upravený úryvok článku “Frank Parsons” (Nikola Boldišová – Zuzana Hudecová), ktoré vyšlo v časopise Kariérové poradenstvo v teórii a praxi (Ročník 6, číslo 12, 2017):

Kariérové poradenstvo sa objavilo ako samostatná oblasť popri pokrokoch dosiahnutých v spoločenských vedách, a to na začiatku 20.storočia. O rozvoj v oblasti kariérového poradenstva sa významne pričinil aj Frank Parsons. Najviac sa zaujímal o to, aby sa ľudia vedeli správne rozhodovať v ich pracovnom živote a mal definitívnu, premyslenú a organizovanú sociálnu filozofiu, ktorú často a podrobne vedel dobre formulovať.

Život Franka Parsonsa

Frank Parsons sa narodil sa 14. novembra 1854 v Mount Holly. Potom ako vyštudoval na Cornellskej univerzite matematiku a inžinierstvo, stal sa civilným inžinierom železnice. Avšak kvôli kríze musel túto prácu opustiť v roku 1873. Zmenil svoju kariéru a stal sa učiteľom hneď niekoľkých predmetov. Vyučoval matematiku, históriu a francúzštinu na verejných školách. V rokoch 1897 až 1899 pracoval na Kansaskej štátnej univerzite, a neskôr na fakulte Bostonskej univerzity. V roku 1881 absolvoval štátnu advokátsku skúšku pre právnikov v Massachusetts. Počas svojho života pracoval ako inžinier, učiteľ, profesor, administrátor, kariérový poradca, sociálny kritik, spisovateľ, aj ako právnik. Taktiež je známy nielen ako americký profesor, sociálny reformátor a verejný intelektuál, ale najmä ako otec kariérového poradenstva.

Frank Parsons bol vizionár, ktorý mal jasný a dôrazný sen. Na to, aby sme Parsonsa pochopili, musíme oceniť silu jeho vízie. Treba sa preto pozerať na to, kam zameriaval svoju energiu a ako inšpiroval ostatných. Jeho názory boli syntézou dôkladnej analýzy faktov, silných morálnych presvedčení a mnohých skúseností v reálnom svete. Týmito skúsenosťami v reálnom živote boli nezamestnanosť, chudoba a vážna choroba, ktoré ho v jeho živote stretli. Veľkú dôveru mal najmä v analytické myslenie a vedeckú metódu. Bol nesmiernym čitateľom a vynikal úžasnou pamäťou na fakty. Za svoj život napísal niekoľko kníh, ktoré sa týkali pohybu sociálnej reformy. Taktiež publikoval množstvo článkov týkajúcich sa zdaňovania, volebného práva žien a vzdelávania pre všetkých ľudí. Zomrel 26. septembra 1908 ako 53-ročný v Bostone, v štáte Massachusetts.

Parsonsova teória: Ako profesionálne radiť

Začiatky sú vždy ťažké, a tak aj sám Parsons mal veľmi málo dostupných zdrojov, keď začal pomáhať mladým ľuďom. Spoliehal sa preto iba na rozhovory so svojimi klientmi. Neskôr na ich základe načrtol svoju metódu v siedmich krokoch, resp. fázach, ktorú nazval: „Ako profesionálne radiť.“  Týchto 7 fáz obsahovalo analýzu seba samého, rozhodnutie (Parsons tvrdil, že výber povolania má byť vykonaný klientom, poradca slúži len ako sprievodca), analýzu poradcu, objavovanie sveta práce a podpora pri získaní a začleňovaní sa do zvoleného povolania.

Keďže Parsonsov prístup vhodne zapadol do prevládajúceho prúdu exaktného myslenia v 20. storočí, kládol dôraz na logický pozitivizmus a objektívnu metodológiu. Parsonsov model podnietil niekoľkých odborníkov, aby vytvorili štandardizované meracie nástroje na objektívne hodnotenie záujmov, hodnôt a schopností, ktoré by pomáhali ľuďom. A to takým spôsobom, že by si dokázali nájsť svoje miesto v štruktúre povolaní.

Založenie hnutia kariérového poradenstva a jeho pokračovanie

Parsons si predstavoval spoločnosť, ktorá by neobsahovala súťaživosť a lakomstvo, ale skôr spoluprácu a starostlivosť o ľudstvo. Neustále obhajoval reprezentatívnu formu vlády, kde by verejnosť mala väčšiu kontrolu nad svojimi zástupcami. Bol zanieteným obhajcom volebného práva žien a neúnavne pracoval na presadzovaní svojich názorov. Svoje názory sa snažil presadzovať prostredníctvom písania, vyučovania a prednášania. A toto on sám nazýval ako jeho vlastným poslaním, resp. povolaním.

Jednou z jeho najhlavnejších myšlienok bolo vytvorenie „Kancelárie pre povolanie“ (Vocation Bureau). V roku 1906 v Ekonomickom klube v Bostone popísal prvýkrát túto myšlienku na jednej jeho prednáške. Hovoril na tému „Ideálne mesto“, pod ktorým mal samozrejme na mysli mesto, ktoré má svoju „Kanceláriu pre povolanie“. Táto kancelária by poskytovala mladým ľuďom pomoc pri výbere povolania. Účelom takejto kancelárie by bolo viesť mladých ľudí pri výbere zamestnania, pri príprave naň. Taktiež by pomáhala pri hľadaní pracovného vstupu do zamestnania, ako aj pri budovaní úspešnej a efektívnej kariéry.

Svoje plány pre vytvorenie kancelárie položil aj na papier v roku 1907 a okamžite získal nadšenú podporu vedúcich predstaviteľov komunity v Bostone. Bostonská filantropka, Pauline Agassiz Shawová, sa zaviazala poskytnúť potrebnú finančnú podporu na tento projekt. Zriadil sa výkonný výbor pre predsedníctvo, ktorý zahŕňal vedúcich predstaviteľov mestskej a štátnej správy, zamestnania, podnikania, mládežníckych organizácií a Harvardskej univerzity. Samotný Frank Parsons bol menovaný za riaditeľa a poradcu tejto kancelárie. Formálne sa kancelária otvorila 13. januára 1908 a jej motto znelo: „Svetlo, informácia, inšpirácia a spolupráca.“ Po prvých štyroch mesiacoch pôsobenia kancelárie oznámil Parsons výkonnému výboru predsedníctva, že konzultácií v kancelárii sa zúčastnilo už viac ako 80 mladých mužov a žien vo veku 15 až 39 rokov. Taktiež oznámil, že až na dvoch ľudí sa každému dostalo osvety a pomoci. Niektorí dokonca vyhlasovali, že rozhovor s poradcom bol najdôležitejšou hodinou v ich živote. V tomto období bolo vytvorených mnoho brožúr a letákov, ktoré poskytovali informácie o témach, ako sú zamestnanie, priemysel, učňovské vzdelávanie, ponuka odborných školských programov a návrhy na plán života. Okrem toho sa na miestnej škole zriadil odborná príprava pre poradcov.

Parsons po deviatich mesiacoch pôsobenia vo svojej kancelárii zomrel. Našťastie sa jeho smrťou neukončila aj funkcia kancelárie a niekoľko jednotlivcov urobilo dôležité opatrenia k jej pretrvaniu. Predovšetkým Albertson pripravil publikáciu s názvom „Výber povolania“, ktorú stihol Parsons napísať ešte pred smrťou.

Princípy a metódy kariérového poradenstva

Nielenže Frank Parsons založil „Kanceláriu pre voľbu povolania“, ale vytvoril aj princípy a metódy kariérového poradenstva. Prezentoval ich prvýkrát pred komisiou kancelárie a následne sa stali základom knihy „Výber povolania“. Táto kniha bola vydaná v roku 1909 a môžeme v nej nájsť týchto 10 princípov či metód Parsonsového prístupu. Prvých päť zhrnul Albertson v úvodnej časti knihy „Výber povolania“:

  1. Je lepšie si zvoliť povolanie ako iba hľadať si prácu.
  2. Nikto by si nemal zvoliť povolanie bez dôkladnej sebaanalýzy. Mal by si ho zvoliť svedomito, čestne a pod vedením.
  3. Mládež by mala mať veľký prehľad v oblasti povolaní a nie iba jednoducho vpadnúť do prvej vhodnej alebo len náhodnej pozície.
  4. Odborné rady alebo rady od ľudí, ktorí vykonali dôkladnú štúdiu o ľuďoch a povolaniach a o podmienkach úspechu, musia byť pre mladého človeka lepšie a bezpečnejšie, ako keď tieto rady nemá.
  5. „Dať to na papier“ sa javí ako jednoduchá vec, ale je to pre dotyčného človeka veľmi dôležité.
  6. Nikto nemôže rozhodnúť za druhého, aké zamestnanie by si mal vybrať. Ale na druhej strane je možné mu pomôcť tak, aby sa k problému postavil tak, aby vedel sám dospieť k múdremu záveru.
  7. V múdrej voľbe povolania existujú tri faktory: a) jasné pochopenie seba, svojich schopností, záujmov, ambícií, zdrojov, obmedzení a ich následkov; b) znalosť sveta práce – požiadaviek a podmienok úspešnosti, výhody a nevýhody, kompenzácie, príležitosti a perspektívy do budúcnosti v rôznych oblastiach práce; c) schopnosť objektívnej analýzy vzťahov týchto dvoch skupín faktorov (Parsons, 1909).

Väčšina z týchto princípov alebo metód je používaná dodnes ako súčasť kariérového poradenstva, aj keď mnoho z nich bolo pretvorených do oveľa sofistikovanejších verzií a na komplexnejšiu úroveň. Bol práve Frank Parsons človekom, ktorý v časovom rozpätí približne dvoch rokov založil organizované kariérové poradenstvo. Parsons prispel do rozvoja kariérového poradenstva hneď niekoľkými aktivitami. Vyzdvihol myšlienku kariérového poradenstva úradne a začal s jeho vykonávaním. Pripravil cestu pre kariérové poradenstvo na školách a vysokých školách, a to najmä tým, že obhajoval úlohu týchto škôl v kariérovom poradenstve a ponúkol metódy, ktoré by mohli využívať. Začal školiť poradcov a využíval všetky vedecké nástroje, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Dá sa preto povedať, že Parsons, vďaka svojej vízii, organizačnej schopnosti, obhajovaniu a objasňovaniu zdravých princípov a metód, začal hnutie, ktoré odvtedy inšpirovalo mnoho ľudí.

 

Celý článok si môžete prečítať v dvanástom čísle časopisu Kariérové poradenstvo v teórii a praxi, ktorý prináša okrem iného aj rozhovor so Jeanom-Jacquesom Ruppertom, výskumnú správu o tom, čo žiakom ZŠ chýba v kariérovom poradenstve a mnoho ďalšieho. Časopis v elektronickej forme je k dispozícii na stiahnutie na tejto adrese.

Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry
Chceme byť združením všetkých, ktorí pôsobia v oblasti kariérového poradenstva a rozvoja kariéry od škôlky až po univerzitu tretieho veku. Naším cieľom je združovať a sieťovať, podporovať odborný rast, šíriť povedomie o kariérovom poradenstve a rozvoji kariéry a zlepšovať prístup k poradenstvu pre všetkých ľudí v akomkoľvek okamihu a situácii ich života, ako aj presadzovať záujmy kariérového poradenstva a rozvoja kariéry.