Koncom októbra minulého roka sa ku mne dostala požiadavka na vypracovanie odpovedí pre Hospodárske noviny, ktoré boli zamerané na kariérové poradenstvo vo vzťahu k tzv. duálnemu vzdelávaniu na stredných odborných školách u nás.
Dostalo sa to ku mne trochu okľukou, cez docenta Juraja Vantucha, ktorého s otázkami denník oslovil ako prvého, ten to však najprv posunul kolegom z expertnej skupiny, ktorá pracuje na návrhu reformy školstva s tým, že odporúča, aby som odpovede na otázky vypracoval ja, čo ostatní nakoniec aj preistú časovú tieseň odobrili. Strávil som nad tým jeden víkend, na autorizáciu mi to, samozrejme, neposlali, no a to, čo z toho zostalo, som mal trochu problém spoznať i ja sám – ostalo tam osem viet, aj to vytrhnutých z kontextu, ako bonus všetky adjektíva “kariérový” v mojom texte tvrdošijne napísali ako „kariérny“ aj napriek tomu, že redaktorku som na tento rozdiel výslovne upozornil (a priložil aj link na našu stránku…).
Napadlo mi, že keď som sa s tým už tak vyhral, škoda by bola nechať to len tak ležať v nejakom zastrčenom šuflíku a všeobecnej odbornej diskusii možno prospeje, ak moje pôvodné odpovede aj s pôvodnými otázkami redaktorky Hospodárskych novín zverejníme na našej stránke.
Tu je link na predmetný článok v Hospodárskych novinách uverejnený v pondelok 31. októbra 2016: https://dennik.hnonline.sk/slovensko/851863-skoly-nemaju-cas-vyberat-detom-povolanie.
Moje odpovede na predmetné otázky uvádzame v plnom rozsahu na nasledovných riadkoch.
- Aký máte názor na kariérne poradenstvo a duálne vzdelávanie na základných a stredných školách na Slovensku? Celkovo a aj v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou.
Kariérové poradenstvo na základných i na stredných školách má u nás už viac ako 50-ročnú tradíciu, prví výchovní poradcovia boli ustanovení na základných deväťročných šikolách v r. 1962, na stredných školách len o pár rokov neskôr. A ak v súvislosti s kariérovým poradenstvom na ZŠ a SŠ hovorím o výchovných poradcoch, je to preto, lebo kariérové poradenstvo (predtým profesijná orientácia, výchova k povolaniu a jeho voľbe, študijné a profesijné poradenstvo a i.) bolo vždy a aj v súčasnosti je súčasťou výchovného poradenstva (školský zákon ho vymedzuje v §§ 130-136). Úlohám súvisiacim s poradenstvom pri výbere povolania, pri voľbe vzdelávacích ciest k nemu vedúcich pritom výchovní poradcovia najmä na základných školách venujú najviac pozornosti, je to významná časť ich pracovnej náplne ako výchovných poradcov. Je však škoda, že výchovní poradcovia na školách sú na plnenie úloh v tejto oblasti často sami, výchova k povolaniu a jeho voľbe, profesijná orientácia, či kariérová výchova by mala pritom byť jednou z kľúčových úloh školy ako celku.
Duálne vzdelávanie vnímame dnes na Slovensku ako novinku, ale jeho funkčnú obdobu sme tu v nie tak dávnej minulosti predsa mali, i keď nie pod týmto názvom. Pred rokom 1990 bolo najsilnejším prúdom odborného vzdelávania na úrovni stredných škôl učňovské školstvo, v ktorom sa vzdelávala viac ako polovica stredoškolskej populácie. Výraznou charakteristikou vtedajšieho učňovského školstva bolo úzke prepojenie teoretického vyučovania v škole s praktickým vyučovaním prebiehajúcim v dielňach priamo u zamestnávateľov, vo vyšších ročníkoch dokonca priamo vo výrobných prevádzkach. Dnes sa k tomuto modelu odborného vzdelávania pokúšame vrátiť, ale bez úzkej a dlhodobejšej spolupráce základných škôl, stredných škôl a zamestnávateľov sa to bude dať len veľmi ťažko a bude to trvať veľmi dlho.
Zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý platí od 1. 4. 2015 a ktorý do odborného vzdelávania zavádza prvky duálneho vzdelávania, na svojich 59 stranách pojem poradenstvo neobsahuje, o nejakej spolupráci základných a stredných škôl pri získavaní žiakov pre študijné a učebné odbory v odborných školách tam tiež nič nie je, no a čo je podľa môjho názoru najvarujúcejšie, aj pojem zákonný zástupca (= rodič) sa tu nachádza len v kontextoch súvisiacich s uzavretím učebnej zmluvy. Pritom vieme, že o ďalšom smerovaní detí po ukončení základnej školy sa rozhoduje najmä doma, v rodine, kľúčovú úlohu tu zohrávajú rodičia. A my, bez toho, aby sme aj s nimi pracovali dlhodobo už na základnej škole od 5. či 6. ročníka, od nich odrazu len chceme, aby „len“ podpísali učebnú zmluvu…
Keď hovoríme o kariérovom poradenstve na základných a stredných školách v kontexte duálneho vzdelávania, musím spomenúť i to, že oveľa dôležitejšia tu podľa môjho názoru je kariérová výchova, ktorej súčasťou je i niečo u nás zatiaľ tak neznáme ako je kariérové plánovanie. Už dávnejšie sme sa prestali našich detí pýtať, čím chcú byť, čo chcú v živote robiť, akej práci by chceli zasvätiť svoj život. My sa ich len zrazu na konci ôsmeho či na začiatku deviateho ročníka opýtame, kam, na akú strednú školu chcú ísť. Zamenili sme si cieľ s prostriedkom, ako keby voľba školy bola to dôležité, nie kvalifikácia, ktorá ma dovedie k práci, ktorú by som chcel vykonávať. Keď sa spýtame päťročných detí, čím chcú byť, keď budú veľkí, nezaváhajú ani na chvíľu a zasypú nás svojimi odpoveďami. Tu nie je dôležité, či tie ich voľby sú reálne alebo nie, za dôležité považujem to, že takáto predstava – hocijaká – im vôbec nie je cudzia a sú v tomto smere veľmi spontánne. Skúsme položiť takú istú otázku ôsmakovi či deviatakovi, odpoveďou bude najčastejšie krčenie plecami a spýtavý výraz tváre. S touto témou sa v škole takmer vôbec nepracuje, čo je veľká škoda, pretože je to krásna a veľmi vďačná téma a investovať do nej čas a energiu by sa nám mnohonásobne vrátilo.
Pokiaľ ide o porovnanie s Českou republikou, nepoznám tamojšiu situáciu až tak podrobne, domnievam sa však, že sa v mnohom podobá tej našej. Nedá mi však nespomenúť prax krajín, kde klasické duálne vzdelávanie tvorí základ stredného odborného vzdelávania. V Rakúsku, Nemecku i vo Švajčiarsku, krajinách v ktorých sa duál zrodil a realizuje sa už celé storočie či dlhé desiatky rokov, ale i v krajinách ako Holandsko, Dánsko či Švédsko, kde sa uplatňujú len niektoré prvky duálneho vzdelávania – všade v týchto krajinách sa s deťmi začína pracovať už od prvých ročníkov základnej školy a možnej príprave v duálnom vzdelávaní najneskôr v siedmom ročníku základnej školy.
- Myslíte si, že by každá škola mala mať k dispozícii psychológa, nie len výchovného poradcu? Dostalo by tak kariérne poradenstvo väčší priestor?
Väčšie zastúpenie školských psychológov priamo na školách by bolo určite prínosom, v kariérovom poradenstve sa však uplatňujú aj iné odbornosti, nielen psychológia. Pôsobenie psychológa priamo na škole spolu s výchovným a kariérovým poradcom by však určite vytvorilo aj väčší priestor pre kariérovú výchovu a vzdelávanie, kariérové plánovanie i pre kariérové poradenstvo.
Na Slovensku máme dnes asi 2800 základných a stredných škôl, ak by sme chceli mať školských psychológov na každej z nich, len ich príprava na vysokých školách by trvala desiatky rokov, nie sú na to navyše ani zdroje. I preto rolu školských psychológov čiastočne plnia poradenskí psychológovia centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktorí dokážu poskytovať služby pre viacero škôl v okresoch svojej pôsobnosti, personálne posilnenie týchto pracovísk by určite pomohlo aj kariérovému poradenstvu na školách.
- Myslíte si, že výchovní poradcovia majú dostatočný priestor venovať sa kariérnemu poradenstvu, keďže poradcovia väčšinou vykonávajú túto činnosť popri učení?
Výchovní poradcovia naozaj vykonávajú úlohy súvisiace s výchovným poradenstvom (vrátame kariérového poradenstva) popri svojej hlavnej náplni práce, ktorou je výučba predmetov, pre ktoré majú aprobáciu. Miera ich vyučovacej povinnosti je o niečo nižšia ako u tých učiteľov, ktorí žiadnu funkciu na škole nezastávajú, platí tu, že za každých 300 žiakov má výchovný poradca na základnej či strednej škole úväzok znížený o jednu až dve vyučovacie hodiny, najviac však o štyri. Takže moja odpoveď na túto otázku je jednoznačná – výchovní poradcovia na plnenie úloh v oblasti výchovného i kariérového poradenstva určite dostatočný priestor nemajú. Ak by však ich úväzok bol na úrovni napríklad zástupcu riaditeľa školy, nepochybujem o tom, že by to pomerne rýchlo prinieslo svoje ovocie.
- Je na školách povinné kariérne poradenstvo alebo nie? Kontroluje to niekto?
Pojem kariérové poradenstvo náš školský zákon ani nadväzná legislatíva nepozná, pojem kariérová výchova či vzdelávanie nenájdeme ani v štátnych vzdelávacích programoch, nie je to ani úloha priamo obsiahnutá v pedagogicko-organizačných pokynoch ministerstva školstva. Takže môžeme povedať, že povinné určite nie je, som však presvedčený, že každá škola, či už základná alebo stredná sa v rámci svojich možností snaží robiť všetko pre čo najlepšie uplatnenie svojich žiakov.
- Prebiehajú na školách testy predpokladov a zručností žiakov na výkony istých typov povolaní? Sú povinné?
Na základných a stredných školách, ktoré boli v r. 2013-2016 zapojené do národného projektu „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“ v gescii Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, existuje možnosť testovania predpokladov uplatnenia na trhu práce, netestujú sa tu však zručnosti žiakov potrebné pre výkon určitých skupín povolaní (viac na www.rsov.sk, resp. www.profsme.sk). Povinné určite nie sú, nie sú ani dostupné pre žiakov všetkých základných a stredných odborných škôl na celom Slovensku.
Veľmi dobrou príležitosťou na testovanie predpokladov a zručností však svojho času bolo pracovné vyučovanie na základných školách, ktoré dávalo deťom možnosť nielen otestovať si svoje predpoklady a zručností pre prácu v rôznych oblastiach a s rôznymi materiálmi, ale i možnosťou na budovanie vzťahu k fyzickej práci, objavovaniu tejto časti sveta práce. Dnes sa pracovné vyučovanie s veľkými problémami snažíme vrátiť na základné školy, nie som si ale veľmi istý, či sa nám podarí vrátiť mu aj miesto, ktoré mu vo výchove a vzdelávaní, v kariérovom vývine patrí.
- Majú podľa vás školy výrazný vplyv na výber budúceho povolania žiakov?
Viaceré prieskumy i výskumné štúdie či už tu na Slovensku alebo v zahraničí potvrdzujú, že najviac voľbu povolania detí ovplyvňuje ich rodina , rodičia a najbližšie sociálne prostredie, škola tu zohráva oveľa menšiu úlohu. Ak by sme chceli zásadnejšie meniť nepriaznivo sa vyvíjajúce trendy pri výbere povolania žiakov (nepriaznivé z hľadiska stredno- a dlhodobých potrieb trhu práce), museli by sme začať oveľa intenzívnejšie pracovať s rodinou, rodičmi detí a v úzkej spolupráci s nimi usmerňovať kariérové voľby ich detí.
