Pri príležitosti sviatku práce prinášame upravený a skrátený text “Úvaha mladého muža o výbere povolania”, ktorý napísal v roku 1835 17-ročný Karl Marx – bola to jeho maturitná esej. Tento rok si pripomíname 200 rokov od jeho narodenia. V našich končinách sú Marxove myšlienky skompromitované rokmi násilného budovania socializmu. Aj tento text ale ukazuje na široký záber tohto veľkého mysliteľa a na hlbokú ľudskosť, ktorá sa výrazne prejavuje v jeho raných textoch. Je zaujímavé, že otázka voľby povolania trápila aj jedného z najgeniálnejších mysliteľov 19. storočia. Ešte zaujímavejšie je, že spôsob, ako sa k nej postavil, je aktuálny aj dnes – a nie len pre mladých ľudí.

Karl Marx: Úvaha mladého muža o výbere povolania

Dôležitosť voľby povolania a vnútorný hlas

Božstvo dalo človeku všeobecný cieľ: zdokonaľovať ľudstvo a seba samého. Výber spôsobu, akým tento cieľ dosiahnuť, ponechalo na ňom. Tento výber je veľkým privilégiom človeka voči zvyšku stvorenia, ale tento akt môže tiež zničiť celý jeho život, zmariť jeho plány a učiniť ho nešťastným. Dôkladné zváženie voľby povolania je preto určite prvou povinnosťou mladého človeka, ktorý začína svoju kariéru a nechce nechať tieto dôležité záležitosti na náhodu.

Každý má cieľ, ktorý sa aspoň jemu zdá veľkým – a naozaj je takým, pokiaľ ho jeho najhlbšie presvedčenie, najvnútornejší hlas srdca považuje za veľký. Pretože Božstvo nikdy nenecháva smrteľníka úplne bez navigácie – hovorí potichu, ale jasne.  Avšak tento hlas môžeme ľahko umlčať a to, čo sme považovali za inšpiráciu, mohlo byť produktom prchavej chvíle, ktorý iná chvíľa možno opäť zničí. Musíme sa preto s veľkou vážnosťou pýtať samých seba, či sme boli naozaj inšpirovaní pri výbere povolania, či s ním náš vnútorný hlas súhlasí, alebo bola táto inšpirácia bludom – či to, čo sme považovali za naše povolanie Božstvom nie je len sebaklam. Ale ako inak to môžeme rozpoznať, než hľadaním zdroja našej inšpirácie?

Nebezpečenstvo vlastných ambícií a ilúzií

Všetko veľké sa leskne, lesk vyvoláva ambíciu a ambícia mohla ľahko zapríčiniť inšpiráciu – teda to, čo sme považovali za inšpiráciu. Rozum viac nedokáže mierniť toho, kto bol zlákaný ohňom ambícií a vrhá sa bezhlavo tam, kam ho vedú jeho neuvážené vášne. Už si viac nevyberá svoju pozíciu v živote, namiesto toho ju určujú náhoda a trblietavé ilúzie. Nie sme teda volaní k povolaniu, ktoré nám ponúka najviac príležitostí k zažiareniu. Toto nie je pozícia, ktorá nás počas dlhých rokov nikdy neunaví, neuhasí našu horlivosť a nadšenie. Naopak, v takomto povolaní čoskoro uvidíme naše priania nenaplnené, naše myšlienky neuspokojené.

Ale nie sú to len naše ambície, ktoré môžu vzbudiť náhle nadšenie pre konkrétnu profesiu. Môžeme si ju v našej predstavivosti prikrášliť až tak, že sa nám javí ako to najvyššie, čo život môže ponúknuť. Neanalyzovali sme ju dôkladne, nezamýšľali sme sa nad ťarchou a veľkosťou zodpovednosti, ktorá je s ňou spojená – videli sme ju iba z diaľky a vzdialenosť vie byť klamlivá. Náš vlastný rozum nemôže byť v takomto prípade radcom, pretože sa nemôže oprieť o skúsenosť ani o hlboké pozorovanie, keďže je zvedený emóciami a oslepený fantáziou. Na koho teda upriamiť svoj zrak? Kto nás podporí, keď nás vlastný rozum opúšťa? Na našich rodičov, hovorí nám naše srdce, veď tí už po ceste životom kráčali a zažili krutosť osudu?

Sloboda vo výbere povolania a talent

Ak naše nadšenie pretrváva, ak máme stále zaľúbenie v profesii a vnímame povolanie pre ňu aj po jej triezvom preskúmaní, po tom, čo zvážime jej bremená a oboznámime sa s ňou spojenými ťažkosťami, potom si ju musíme zvoliť – potom nás naše nadšenie neklame ani nezvádza naša unáhlenosť. Nemôžeme si však vždy vybrať pozíciu, do ktorej sa cítime byť povolaní. Naše spoločenské vzťahy sa určitým spôsobom začali formovať ešte predtým, než sme v pozícii ich určovať.

Ak sme si vybrali profesiu, pre ktorú nemáme talent, nebudeme ju nikdy môcť dôstojne vykonávať. Čoskoro si s hanbou uvedomíme vlastnú neschopnosť a povieme si, že sme neužitočné stvorenie, členovia spoločnosti neschopní naplniť svoje povolanie. Najprirodzenejším dôsledkom je potom pohŕdanie sebou samým a ktorý pocit môže byť bolestivejší? Pohŕdanie sebou samým je hadom, ktorý nás neustále ťaží na prsiach, vyciciava životnú silu z nášho srdca a primiešava do nej mizantropiu a zúfalstvo. Ilúzia o našich talentoch pre nejaké povolanie je omylom, ktorý sa nám pomstí na nás samých.

Hlavné kritérium pre výber povolania: zdokonaľovanie seba samého a ľudstva

Naše povolanie má byť v čo najväčšom súlade s našou dôstojnosťou, postavené na myšlienkach, o ktorých pravdivosti sme plne presvedčení, ponúkať nám najviac možností pracovať pre ľudstvo a približovať sa všeobecnému cieľu, ktorému je každá profesia iba prostriedkom: dokonalosť. Ale dôstojnosť môže byť zaistená iba v povolaní, v ktorom nie sme poslušným nástrojom, ale v ktorom vo svojej sfére konáme nezávisle.

Hlavným radcom, ktorý musí riadiť výber našej profesie, je blahobyt ľudstva a naše vlastné zdokonaľovanie. Netreba si myslieť, že tieto dva záujmy môžu byť v konflikte, že jeden potláča ten druhý. Práve naopak, ľudská prirodzenosť je postavená tak, že človek dokáže dosiahnuť vlastnú dokonalosť iba tak, že bude pracovať pre dokonalosť, pre dobro svojich blížnych. Ak človek pracuje iba pre seba, môže sa stať slávnym učencom, veľkým mudrcom, vynikajúcim básnikom, ale nikdy nebude dokonalým a naozaj veľkým človekom.

Z anglického prekladu “Reflections of a young man on the choice of a profession – Karl Marx” preložil, skrátil a redakčne upravil Tomáš Šprlák. Nadpisy v texte sú redakčné.