/, Zo sveta/Tibor Bors Borbély-Pecze: poradenský systém sa nedá “požičať” zo zahraničia

Tibor Bors Borbély-Pecze: poradenský systém sa nedá “požičať” zo zahraničia

Tibor Bors Borbély-Pecze je významnou postavou svetového kariérového poradenstva: je členom výboru IAEVGICCDDP, ako aj medzinárodným členom NICEC. Participuje na analýzach skupiny expertov CareersNet pri CEDEFOPe, výraznou mierou sa podieľal na tvorbe materiálov ELGPN. Pravidelne sa podieľa na tvorbe štúdií a analytických materiálov pre Európsku komisiu a iné nadnárodné inštitúcie. Jeho hlavným pracovným úväzkom je pozícia analytika pre maďarské ministerstvo financií, kde sa venuje najmä politikám zamestnanosti a celoživotného kariérového poradenstve. V rozhovore, ktorý vyšiel zároveň v časopise Kariérové poradenstvo v teórii a praxi (ročník 7, číslo 13), sa okrem iného dočítate:

  • Ako sa rôznym systémom kariérového poradenstva vo svete darí reagovať na výzvy bezhraničnej kariéry
  • Ako prebiehalo budovanie systému celoživotného poradenstva v Maďarsku
  • Aký model kariérového poradenstva pre dospelých považuje za najvhodnejší
  • Prečo v strednej a východnej Európe občania kariérové služby nepoznajú alebo nie je pre nich atraktívne
  • Ako by sme mohli posilňovať spoluprácu medzi slovenskou a maďarskou komunitou kariérového poradenstva

 

Tibor, mohli by ste, prosím, povedať našim čitateľom niečo o sebe a o Vašej úlohe pri rozvoji kariérového poradenstva v Maďarsku a v Európe?

V súčasnosti som  docentom a hlavným analytikom politík a práve som sa habilitoval na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti. Vo svojej inaugurálnej prednáške som sa venoval dvom témam: systému a rozvoju politík kariérového poradenstva v Maďarsku od päťdesiatych, komunistických rokov minulého storočia po súčasnosť a meniacej sa úlohe učenia sa súbežne s prácou a kariérového poradenstva v Európe. Som členom výboru IAEVG a ICCDDP, ako aj medzinárodným členom NICEC. Od roku 2017, kedy CEDEFOP spustil CareersNet, dobrovoľne pracujem aj na podpore tohto programu.

Svoju kariéru som začal ako poradca v oblasti zamestnania/kariéry na lokálnom úrade práce maďarských verejných služieb zamestnanosti koncom 90. rokov, potom som sa posunul hore po rebríku svojej kariéry a popri tom som aj študoval. Po niekoľkých rokoch som dostal pozvanie pracovať vo výskumnom oddelení Ústredia, v tom čase bolo viac menej jasné, že môjimi profesionálnymi záujmami sú politiky kariérového poradenstva, rozvoj systému a evaluácia. Úplne náhodou, ako to pomenoval Krumboltz vo svojej teórii náhody, som od r. 2007 začal spolupracovať s Európskou sieťou tvorcov politík celoživotného poradenstva (ELGPN). To bola doposiaľ najzaujímavejšia časť môjho profesionálneho života. V tom čase som mal už naštudované – a aj som ich využíval – výskumy OECD, CEDEFOP, UNESCO, ILO a Svetovej banky o rozvoji politík kariérového poradenstva. Takže mená ako prof. Tony Watts, prof. Ronald Sultana a John McCarthy mi boli všetky dobre známe a bolo pre mňa veľkým prekvapením vidieť ich ako aktívnych členov ELGPN. Veľa som sa od nich naučil a tiež od dr. Raima Vourinena, najmä v neskoršom období ELGPN, keď som tam pracoval ako konzultant pre stratégie.

Paralelne s prácou pre ELGPN som pracoval na svojom PhD. v Budapešti, bolo to o zapojení sa učiteľov do kariérovej výchovy a rozvoji národného – ako sme to neskôr nazvali – systému celoživotného poradenstva. Bolo to tiež približne v tom istom čase, keď sme začali pracovať na rozvoji Systému celoživotného poradenstva v Maďarsku, založení Národnej rady pre celoživotné poradenstvo, čo boli moje intelektuálne deti. Neskôr som spoločne s Tony Wattsom robil evaluáciu systému celoživotného poradenstva v Maďarsku[1] a stále mám v pamäti niekoľko jeho slov – „(Vývoj v Maďarsku) je potenciálne predmetom širokého medzinárodného záujmu. Je nezvyčajne systematický vo svojej podstate…“.

Takže okolo rokov 2010-2011 základná štruktúra na naplnenie výziev bezhraničnej kariéry (opísanej v knihe Arthura a Rouseaua z r. 1996) v rámci Maďarska bola hotová. Bohužiaľ, na národnej úrovni to nakoniec nezískalo podporu zo strany tvorcov politík. Toto považujem v Maďarsku (ale tiež v Európe) za dosť náročné a čas beží, keďže tu stále všetci ešte diskutujeme o európskej predstave o flexikurite, kým novšie fenomény ako priemysel 4.0, spoločnosť 5.0[2] ako o týchto zmenách už hovoria Japonci, a nemožno jasne vidieť potrebu pre národný a celoeurópsky systém kariérového poradenstva. Bolo to tiež jasné, keď v r. 2015 bola činnosť ELGPN ukončená a Resource Kit[3] nebol nakoniec odskúšaný. Ostatné kontinenty ako Severná Amerika alebo Ázia nám dosť závidia tento vývoj vo viacerých európskych krajinách, takže potrebujeme lepšie udržať našu spoločnú európsku podstatu. Som presvedčený, že v rámci niekoľkých rokov alebo pravdepodobne v rámci niekoľkých desaťročí sa opäť vrátime k týmto hodnotám. Za najdôležitejšie považujem to, aby občania, konkrétni jedinec so svojimi profesijnými záujmami, pracovnými hodnotami a zručnosťami (ale nielen zručnosťami) boli v centre návrhov politík. Globálny kapitalizmus vytvoril pre vlády malých krajín ako sú Maďarsko alebo Slovensko úplne inú východiskovú pozíciu a prípadné rokovania so zamestnávateľmi sa stávajú veľmi úzkymi, tu sa kultúra vrátane hodnôt počíta!

Na Slovensku sa aktuálne diskutuje o zvýšení dostupnosti služieb kariérového poradenstva pre dospelých. Vieme, že Maďarsko bolo vpred so svojimi kariérovými centrami na úradoch práce. Mohli by ste nám povedať viac o maďarskej skúsenosti (historický vývoj, súčasná situácia)?

Maďarsko malo národný systém kariérového poradenstva pre mladých v 70. a začiatkom 80. rokov. Je zvláštne, že bol zrušený pred politickými zmenami, keď sa k moci dostali zástancovia tvrdej línie a nevideli úlohu kariérového poradenstva, keďže nebolo dostatočne silné na to, aby dokázalo priradiť mladých ľudí k úzkoprofilovým slabo plateným miestam s nízkou prestížou, z ktorých mnohé zanikli v polovici 90. rokov ako dôsledok zmeny ekonomiky. Odborné poznatky však ostali v krajine a našťastie veľmi skoro bol na univerzite v Gödöllő, kde som zhodou okolností získal svoj prvý, bakalársky stupeň, vypracovaný nový vysokoškolský študijný program pre kariérových poradcov a poradcov pre zamestnanosť. Pôsobilo tam niekoľko maďarských profesorov, menujem aspoň niektorých z nich: Magda Ritoók z ELTE, Klára Szilágyi a Pál Völgyesy z Gödöllő veľmi dobre spolupracovali s nemeckými a kanadskými profesormi a chápali, že Maďarsko potrebuje vyškolených odborníkov na poradenstvo, ktorí budú schopní pomôcť ľuďom, ale tiež podporiť zmenu národného trhu práce, keďže súbor požadovaných zručností sa s kolapsom komunizmu zmenil zo dňa na deň. A zhodli aj v jednej ďalšej veci, že hoci psychológia bola a stále je kráľovnou vied o človeku, k vzdelávaniu kariérových poradcov možno pristúpiť aj z pohľadu pedagogiky. Toto rozhodnutie sa neskôr stalo veľmi dôležitým a v polovici prvej dekády tohto storočia podporilo vzdelávanie viac ako 2000 poradcov v krajine. Títo ľudia hovoria rovnakým odborným jazykom, čo je minimálna požiadavka v akejkoľvek profesii. Myslím, že Maďarsko bolo v tom čase najvyspelejšie zo všetkých bývalých komunistických krajín v tomto regióne.

Zamestnávanie vyškolených kariérových poradcov na lokálnych úradoch práce verejných služieb zamestnanosti (ale tiež v neziskových organizáciách, úradoch na ochranu detí, pedagogických centrách) bolo logicky ďalším krokom a keďže nezamestnanosť po roku 2000 bola stále relatívne vysoká, stalo sa to súčasťou v tichosti prijatej dohody o sociálnom zmieri v spoločnosti. Ak sa pozrieme späť na tieto dekády, výzvy tam boli i ostali, keďže téma kariéry sa veľmi nezmenila. Ľudia sa tešili, že môžu narábať so svojou slobodou a právom na bezpečnosť. Čo je úplne pochopiteľné v spoločnosti, kde 20. storočie nebolo nič iné ako zmeny a reštarty politických systémov.

Osobne som zohral veľmi aktívnu úlohu pri navrhovaní systému poradenstva po tom, čo sme sa v r. 2004 stali členmi EÚ. Keďže v našom regióne bolo možné čerpať z Európskeho sociálneho fondu, podarilo sa prefinancovať mnoho iniciatív, i keď z hľadiska udržateľnosti nie tým najlepším spôsobom. Tak či tak, spoločne s niekoľkými kolegami sme túto príležitosť využili na to, aby sme transformovali teóriu všeobecného a bezplatného kariérového poradenstva pre všetkých do praxe. To bola prvá fáza známeho projektu SROP 2.2.2.

Program spočíva na štyroch hlavných pilieroch budovania kapacít, nesúc v sebe významné dôsledky pre všetkých účastníkov trhu práce tak na individuálnej, ako aj spoločenskej úrovni:

  • základná sieť profesionálov v oblasti celoživotného poradenstva,
  • širšia sieť poskytovateľov celoživotného poradenstva na rôznych úrovniach,
  • zvýšenie počtu odborníkov v oblasti kariérového poradenstva a
  • vývoj nástrojov kariérových informácií.

Bolo to dobre zdokumentované (Borbely-Pecze et al. (2010) You always have a choice[4]) či už nami, ale tiež zo strany CEDEFOP-u[5] a ďalších. Bola to inšpirácie pre odborné aktivity, rozvoj projektov v susedných krajinách ako Chorvátsko, Slovensko. Po roku 2011 sa vláda takmer výlučne sústredila na systém odborného vzdelávania a prípravy a prominentnou sa stala úloha Maďarskej komory pre obchod a priemysel.

Aké sú podľa Vášho názoru hlavné výzvy pre vytvorenie systému kariérového poradenstva pre dospelých? Aké by boli Vaše odporúčania pre komunitu poradcov na Slovensku?

Zdá sa mi, že potreba všeobecného prístupu k službám kariérového poradenstva a získavanie zručností pre riadenie vlastnej kariéry stále nie sú prepojené s myšlienkou priemyslu 4.0 a všetkými novými zmenami na trhu práce a v spoločnosti. Síce veľa rozprávame o prispôsobivosti občanov, ale nie vždy ju priamo spájame s kariérovou adaptabilitou a odolnosťou. Treba tiež prehodnotiť úlohu štátu pri poskytovaní sociálneho zabezpečenia. Súčasné modely sociálneho zabezpečenia v strednej Európe sú stále založené na modeli z čias Bismarcka a dlhodobom zamestnaní v jednej spoločnosti. Toto nie je príliš použiteľné pre moderné trhy práce. Takže kariérové poradenstvo samo o sebe nemôže vyriešiť tieto výzvy, ale musí zohrávať dôležitú úlohu v adaptačných stratégiách krajín. Keďže teraz spolupracujem so sieťou verejných služieb zamestnanosti EÚ ako národný korešpondent, považujem za zaujímavý model PES 2020[6]. Navrhuje sa v ňom, že národné agentúry pre zamestnanosť potrebujú v prvom rade dostať sa ku klientom, potom budovať partnerstvo; po tretie, verejné služby zamestnanosti sa musia transformovať na moderné strediská podpory/manažmentu kariéry pre dospelých podporujúce moderné kariérové cesty založené na projektoch.

Na Slovensku sa kariérové poradenstvo v školách často opiera o psychológov a psychologickú odbornosť. Čo si o tom myslíte a aká je situácia v Maďarsku v oblasti kariérového poradenstvo v školstve?

Nuž, psychológovia sú psychológmi aj v Maďarsku a toto povolanie má tradične stále veľkú prestíž. Kariérovú výchovu však vidím ako súčasť pedagogického procesu v škole. Takže potrebujeme na to primerane vyškoliť pedagógov, sociálnych učiteľov. Kariérová výchova je skôr proces ako len nejaká jednotlivá udalosť. Platia pre ňu rovnaké pravidlá ako pre akýkoľvek iný predmet, učenie sa je vždy celoživotná individuálna cesta, preto my ako učitelia by sme mali byť pri tom, aby sme to podporili.

V maďarských školách a podporných pedagogických centrách máme jednak kariérových psychológov, ako aj kariérových učiteľov. Nevidím medzi nimi žiadny konflikt z hľadiska úloh alebo záujmov. Koncept kariérovej výchovy je v systéme vzdelávania silne prítomný, odkedy bolo v r. 1995 po zmenách v Maďarsku zavedené Národné kurikulum, jeho implementácia je však problematickejšia. Znamená to napríklad, že študenti môžu ukončiť strednú školu bez toho, aby mali jasnú predstavu o svojom ďalšom kariérovom smerovaní a úlohe zručností pre riadenie vlastnej kariéry.

Ľudia na Slovensku kariérové poradenstvo nepoznajú alebo nie je pre nich atraktívne. Myslíte si, že existujú kultúrne bariéry, ktorými by sa odborníci a tvorcovia politík v oblasti kariérového poradenstva mali zaoberať špecificky pre strednú a východnú Európu?

Absolútne, naše dejiny sú si navzájom bližšie ako si myslíme. Stredná Európa bola posledných sto rokov pod rôznymi režimami, feudalizmus sme zanechali relatívne nedávno. Potom sme tu pred prvou svetovou vojnou mali nedokončené obdobie industrializácie. Znamená to, že sotva by sme sa vedeli dopracovať k predchádzajúcim trom generáciám, kde bola možná slobodná voľba povolania. Spoločnosť potrebuje desiatky rokov, aby sa naučila využívať toto právo, rovnako sa to týka aj rodín. Nedá sa to zaviesť nejakými usmerneniami. Takže služby kariérového poradenstva musia byť dobre prepracované a prítomné v každom kúte krajiny po celé desaťročia, než si ľudia na to zvyknú a budú posielať svoje deti na poradenské rozhovory. Nemôžeme si tieto opatrenia a systém požičať zo zahraničia.

Aké hlavné trendy a potreby v oblasti kariérového poradenstva v Európe by ste vedeli identifikovať?

V prvej polovici minulého desaťročia pred globálnou recesiou bolo kariérové poradenstvo na vzostupe. Definovalo sa celoživotné poradenstvo opierajúce sa o európsku myšlienku celoživotného vzdelávania. ELGPN bola aktívna, rovnako ako aj mnohé iné cezhraničné a regionálne iniciatívy. Vynikajúce publikácie vyšli v CEDEFOP-e či Dublinskej nadácii. Počas krízy sa EÚ zaoberala inými naliehavými povinnosťami a mám pocit, že kvôli tomu sa pozornosť presunula inde. Implementácia všetkých ostatných európskych programov, ako sú získavanie nových zručností (upskilling pathways), záruka pre mladých, OVP a duálne vzdelávanie, validácia, Európsky vzdelávací priestor atď., je možná len s veľmi aktívnym prispením celoživotného poradenstva ako praxe, ako systému a ako obsahu našich politík.

Napriek tomu, že naše krajiny sú historicky aj kultúrne blízke, nemá naša odborná komunita s maďarskou takmer žiadne kontakty. Ako by sa to podľa Vás dalo zmeniť?

Súhlasím, že by intenzívnejšia spolupráca mohla byť pre obidve krajiny prospešná. Partnerom pre vaše Združenie by bola Maďarská pedagogická spoločnosť[7]. Organizujeme výročné konferencie a mohli by sme Vás na najbližšiu pozvať. Viem si predstaviť, že by sme sa tiež mohli zúčastniť na nejakej akcii organizovanej vaším Združením a kolegovia by pre túto možnosť boli určite otvorení.

S Tiborom Bors Borbély-Peczem sa zhováral Tomáš Šprlák, predseda Združenia pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry

Preklad: Štefan Grajcár


[1]   https://www.researchgate.net/profile/A_Watts2/publication/225485915_The_development_of_a_lifelong_guidance_system_in_Hungary/links/02e7e535b8cba07267000000/The-development-of-a-lifelong-guidance-system-in-Hungary.pdf

[2]  https://www.i-scoop.eu/industry-4-0-society-5-0/

[3]  http://www.elgpn.eu/publications/elgpn-tools-no1-resource-kit

[4] https://www.researchgate.net/publication/272357569_You_always_have_a_choice_Development_of_the_system_of_lifelong_guidance_in_Hungary_Phase_I_2008-2010

[5] http://www.cedefop.europa.eu/hu/news-and-press/news/hungary-developing-lifelong-guidance-system-2008-2010

[6] http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=9690&langId=en

[7] http://pedagogiai-tarsasag.hu/category/szakosztalyok/palyaorientacios-szakosztaly/

Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry
Chceme byť združením všetkých, ktorí pôsobia v oblasti kariérového poradenstva a rozvoja kariéry od škôlky až po univerzitu tretieho veku. Naším cieľom je združovať a sieťovať, podporovať odborný rast, šíriť povedomie o kariérovom poradenstve a rozvoji kariéry a zlepšovať prístup k poradenstvu pre všetkých ľudí v akomkoľvek okamihu a situácii ich života, ako aj presadzovať záujmy kariérového poradenstva a rozvoja kariéry.