//Zomrel doc. PhDr. Jozef Koščo, CSc. (15. 10. 1920 – 18. 3. 2018) – osobná spomienka

Zomrel doc. PhDr. Jozef Koščo, CSc. (15. 10. 1920 – 18. 3. 2018) – osobná spomienka

Pána docenta Košču som poznal najprv z kníh – ako študent „špinavej“ psychológie (pedagogická psychológia v kombinácii, v mojom prípade s angličtinou) som síce nemal šťastie na to, aby som ho zažil na FF UK na Gondovej priamo na prednáškach či seminároch, dostali sme sa k nemu v rámci iných predmetov.

Oveľa viac som sa s jeho prácami začal oboznamovať hneď ako som nastúpil do svojho prvého zamestnania na Psychologickú výchovnú kliniku a Stredisko pre voľbu povolania v Bratislave na Legionárskej ulici, kde som v rámci SVP pracoval prvé štyri roky ako metodik pre výchovné poradenstvo. No a výchovné poradenstvo, osobitne však psychologické poradenstvo, to bola jeho parketa, v tejto oblasti sa pohyboval celý svoj profesionálny život a publikačne aktívny tu bol ešte veľmi dlho po svojom odchode do dôchodku.

Spomeniem tu len tri udalosti, ktoré sa mi s pánom docentom Koščom bezprostredne spájajú a ktoré sa  udiali v rozpätí približne posledného štvrťstoročia.

Pán docent Koščo sa hneď po Novembri 1989 veľmi aktívne zapojil do odborných diskusií, ktorých obsahom bola budúca podoba psychologického a výchovného poradenstva na Slovensku. Integrálnou súčasťou výchovného poradenstva bolo pritom aj to, čomu dnes hovoríme kariérové poradenstvo. V tých búrlivých časoch, začiatkom deväťdesiatych rokov sa veľa vecí menilo, resp. chcelo meniť, hľadali sa novšie, efektívnejšie modely fungovania takmer všetkého, bokom neostalo ani psychologické a výchovné poradenstvo v rezorte školstva, reprezentované v tom období štvorstupňovým systémom výchovného poradenstva (výchovný poradca – okresná pedagogicko-psychologická poradňa – krajská pedagogicko-psychologická poradňa – VÚDPaP ako metodické a vedecko-výskumné centrum výchovného poradenstva na Slovensku). Pán docent bol tým triezvym hlasom, ktorý mal záujem budovať na existujúcich základoch a systém kreovať v duchu biodromálneho prístupu v poradenstve. Myslím, že systém výchovného poradenstva, tak ako bol následne zadefinovaný v zákone o školských zariadeniach z roku 1993, sa podarilo do tej podoby dostať aj vďaka nemu.

Druhá spomienka sa viaže k júnu 2010, kedy sa na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa Inštitútu psychológie, doc. PhDr. Štefana Vendela, CSc., a jeho spolupracovníkov uskutočnila odborná konferencia venovaná 90. výročiu narodenia doc. Košču s názvom „Psychologické poradenstvo na celoživotnej ceste človeka“. Dodnes mám v pamäti, ako pán docent spoza rečníckeho pultu veľmi fundovane a vecne snáď hodinu komentoval dianie v oblasti psychologického či psychologicko-výchovného poradenstva u nás, a to aj v kontexte aktuálnych pohybov vo vyspelých krajinách. Svedčalo to nielen o jeho skvostnej pamäti, ale najmä o schopnosti jasne formulovať a dôvodiť každú svoju vypovedanú vetu. (Povedal som si vtedy s povzdychom – a určite som nebol sám – kiež by som takto dokázal fungovať v deväťdesiatke…)

Naposledy som sa intenzívnejšie s menom pána docenta Košču stretol pri príprave publikácie „Kapitoly z poradenskej psychológie“ (H. Smitková, editorka, spolu s kolektívom autorov/autoriek; Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2014). Okrem kapitoly o kariérovom poradenstve, ktorú sme napísali spoločne s Martou Hargašovou a Darinou Lepeňovou, som sa podujal spracovať k viac ako tristostranovej publikácii aj menný a vecný register – no a meno „Koščo“ sa v publikácii vyskytuje veľmi hojne, a to buď v súvislosti s tým, čo v rámci poradenskej psychológie, resp. psychologicko-výchovného poradenstva na Slovensku robil a urobil, alebo ako autor či spoluautor   odborných publikácií a článkov. Nakoniec, docent Koščo stál nepriamo aj pri samotnom zrode tejto publikácie – veď od vydania publikácie „Poradenská psychológia“ (SPN Bratislava, 1987) v čase, keď sa o vydaní novej publikácie „Kapitoly z poradenskej psychológie“ začalo uvažovať, uplynulo už viac ako štvrťstoročie a kolektív autorov pod vedením H. Smitkovej si vtedy povedal, že dozrel čas na vydanie niečoho novšieho.

Pána docenta Košču by som na tomto mieste ešte rád pripomenul odkazom na tri zdroje, všetky sa viažu na spomínanú konferenciu k 90. výročiu jeho narodenia v júni 2010. Prvým je článok Štefana Vendela „Prínos J. Košču k rozvoju psychológie“ uverejnený v zborníku z tejto konferencie (ss. 5-11), druhým je poster Dariny Lepeňovej venovaný doc. PhDr. J. Koščovi, CSc., „klasikovi slovenskej psychológie, zakladateľovi kariérového poradenstva / poradenstva v profesionálnom vývine na Slovensku“ a tretím potom prezentácia autora tohto príspevku na tomto podujatí s názvom „Od koncepcie biodromálneho poradenstva ku koncepcii celoživotného poradenstva v kontexte celoživotného vzdelávania“.

Doc. PhDr. Jozef Koščo, CSc., bol výnimočnou osobnosťou, ktorá po sebe zanechala výnimočné dielo.

Česť jeho pamiatke!

 

Materiály z konferencie pri príležitosti 90. výročia narodenia J. Košču:

By | 2018-04-10T15:32:06+00:00 10. apríl, 2018|Akcie a aktivity|

About the Author:

Štefan Grajcár
Podpredseda Združenia pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry