Počas minulých mesiacov sa kariéroví poradcovia a poradkyne zapojení do projektu udržateľného / zeleného kariérového poradenstva pasovali s jednou otázkou: ako priniesť tému udržateľnosti do každodennej práce s klientmi tak, aby to bolo prirodzené, zrozumiteľné a užitočné?

Odpoveď na ňu hľadali ambasádori a ambasádorky, ktorí po úvodnom tréningu na horskej chate Smrekovica v máji 2025 testovali nové metódy priamo vo svojej praxi – na základných a stredných školách, univerzitách, s mladými dospelými, pracujúcimi aj klientmi so špecifickými potrebami. Ich skúsenosti tvoria dnes už bohatú mozaiku, ktorá ukazuje, že zelené poradenstvo je možné a že má, napriek určitej náročnosti, potenciál zásadne obohatiť poradenskú prácu.

Ako sa darilo: fungujú jemné aj viac priamočiare spôsoby, ako otvárať tému udržateľnosti

Mnohé ambasádorky a ambasádori opisovali nadšenie, s ktorým odchádzali z tréningu, ale aj realitu, ktorá ich po návrate do praxe čakala – časová zaneprázdnenosť, nové projekty či organizačné povinnosti. Napriek tomu sa všetkým podarilo metódy otestovať a nájsť si vlastný spôsob, ako o udržateľnosti hovoriť. Jedna z poradkýň opísala, že tému skúšala prinášať dvomi rôznymi cestami – veľmi jemne formou práce s hodnotami a vnímaním poslaním klienta, aj otvorene, keď klientom rovno povedala, že pracuje s konceptom zeleného poradenstva: „Skúšala som to jemne a aj otvorene… obidve verzie fungovali, záležalo od klienta.“

Podobnú skúsenosť mala aj ďalšia ambasádorka pôsobiaca na vysokej škole. Téma udržateľnosti študentov najskôr príliš nezaujala, no keď sa o nej hovorilo v širšom kontexte hodnôt, budúcich trendov či hľadania zmyslu, reakcie sa menili: „Klienti sami túto tému neotvárali… ale keď som ju pomenovala ja, väčšinou ju prijali pozitívne.“ Práve toto by mohol byť jeden z dôležitých záverov testovacej fázy: zelené témy je vhodné do poradenstva prinášať aktívne, a keď to urobíme citlivo a s ohľadom na kontext klienta, stretávajú sa s prijatím. Aj štatistiky ukazujú, že klimatická zmena trápi klientov a klientky, a ešte intenzívnejšie mladú generáciu. Pri “udržateľnom kariérovom poradenstve” ide na prvej (a snáď konsenzuálnej) úrovni o to, prinášať do práce s klientmi a klientkami reflexiu dopadov zelenej transformácie na trh práce, povolania a pracovné činnosti (potreby zručností). V tomto zmysle ide v podstate len o to, vzať tento “zelený” faktor do úvahy rovnako, ako iné reálne faktory, ktoré vplývajú na kariérové rozhodovanie, napr. dopad IA, IT transformácie a ďalšie. Ide teda v podstate o niečo, čo by mohlo byť súčasťou profesijných vedomostí a zručností kariérových poradcov a poradkýň a poradenského procesu prirodzene so všetkými typmi klientov. Niektorí autori sú presvedčení, že vzhľadom na vážnosť sociálnej a ekologickej krízy je potrebné ísť ďalej – premýšľať s klientmi a klientkami nad tým, aký je vzťah medzi súčasnou formou práce a ekologickou krízou, rozvíjať kritické povedomie o neudržateľnosti súčasného socio-ekonomického systému a posilňovať ich schopnosť predstaviť si alternatívne budúcnosti, reflektovať naratív “there is no alternative” (viď európsky rámec pre zelené zručnosti Greencomp, ktorý explicitne hovorí o tejto kompetencii), posilňovať schopnosť individuálne a kolektívne konať v prospech udržateľnosti (“agency”).

Dobré príklady z praxe v rôznych kontextoch

Metódy ako „Kto som v zelenom svete?“ či „Ekologické pracovné miesta okolo nás“ sa testovali aj v 7. ročníkoch ZŠ. Deti boli zvedavé, hravé a ochotné zapojiť sa, no ukázalo sa, že prepojenie ochrany prírody s konkrétnymi povolaniami pre ne nie je automatické: „Žiaci vedeli vymyslieť, ako sa dá starať o prírodu… ale nevedeli to prepojiť s možnými povolaniami.“ Záverečné výsledky aktivít však niekedy prekvapili samotnú poradkyňu svoju jednoduchosťou, ale aj hlbokým pochopením problematiky: mladí žiaci sami navrhli separačné koše do tried či vytvárali „ekostromy nápadov“, starší študenti pripravili dokonca „volebné programy eko-hrdinov“, ktoré následne prezentovali na regionálnom veľtrhu.

Téma udržateľnosti bola úspešná aj pri práci v skupine dospelých s ľahkým mentálnym postihnutím. Poradkyňa opisuje, že už úvodné aktivity odhalili silnú emocionálnu väzbu skupiny k prírode a manuálnej práci: „Diskusia bola bezprostredná, ukázala silnú citovú väzbu k rastlinám a záhradám.“ Skupina reagovala pozitívne na vizuálne pomôcky, aktivity s obrázkami či jednoduché pohybové hry. Prepojenie záujmov účastníkov s možnosťami budúceho pracovného uplatnenia bolo prirodzené a posilňovalo ich sebahodnotu.

V individuálnom poradenstve sa zelené metódy ukázali ako výborné pri práci s motiváciou a hodnotami. Študent strednej priemyselnej školy, ktorý uvažoval o zmene smerovania, si cez zoznam eko-hodnôt uvedomil, čo je pre neho skutočne dôležité: „Sloboda, kontakt s prírodou, dobro, zodpovednosť…“. Keď poradkyňa otvorila tému zelených profesií, objavil nové možnosti, ktoré spájali jeho technické zručnosti s vplyvom na prírodu a komunitu – od obnovy krajiny cez prácu s dronmi až po environmentálne inžinierstvo.

V inom prípade pracovala ambasádorka s podnikateľom, ktorý vstupoval do sektora fotovoltiky. Metóda „List z budúcnosti“ mu pomohla pomenovať, či jeho smerovanie vychádza z osobných hodnôt, alebo len z krátkodobého trendu: „Metóda mu pomohla prepojiť krátkodobé ciele s trvalými hodnotami a vlastným smerovaním.“ Silný príklad priniesla aj kazuistika doktorandky, ktorá hľadala pokojnejšiu a hodnotovo ukotvenú prácu. Vďaka diskusii o udržateľných povolaniach objavila možnosť pestovať biozeleninu či mikrobylinky – oblasť, ktorá bola v úplnom súlade s jej potrebami, schopnosťami aj duševným zdravím.

Čo bolo náročné: bariéry na strane klientov aj poradcov

Väčšina ambasádorov sa zhodla, že klienti sami tému neotvárajú: „Iniciatívnejšia som bola ja; klienti to sami neriešili.“ Znamená to, že zelené poradenstvo si vyžaduje aktívne facilitovanie. Poradcovia a poradkyne hovoria o tom, že klienti potrebujú jasné, konkrétne a praktické príklady, nie abstraktné pojmy: „Nikto nerozumie, čo je Green Deal – ale všetci ho neznášajú.“ Niektorí klienti spájajú udržateľnosť s aktivizmom alebo ju vnímajú negatívne vplyvom spoločenskej atmosféry. O to dôležitejšie je pracovať cez hodnoty, prínos a konkrétne situácie z praxe. Ambasádori a ambasádorky často narážali aj na bežné limity poradenstva – vyťaženosť, množstvo projektov či organizačné povinnosti. To však zároveň ukazuje, že koncept “udržateľného poradenstva musí byť zrozumiteľný, jednoduchý na používanie a realistický pre naše podmienky. Testovacia fáza ukázala niekoľko jasných potrieb:

  • praktické príklady zelených povolaní

  • jednoduché pomôcky adaptované na slovenské podmienky (kartičky, pracovné listy, obrázky)

  • príklady dobrej praxe

  • komunitu a priestor na zdieľanie

  • dostupné materiály pre rôzne vekové skupiny

Je zrejmé, že zelené poradenstvo vyžaduje systematické dopĺňanie vedomostí o trendoch v ekonomike aj na trhu práce – a že poradcovia a poradkyne potrebujú podporu, aby sa v téme cítili istí a kompetentní.

Záver: zelené poradenstvo je možné a má skutočný dopad

Skúsenosti ambasádorov a ambasádoriek ukazujú, že keď tému udržateľnosti prinesieme citlivo, v kontexte hodnotového smerovania a reálnych príkladov, dokáže klientov motivovať, podporiť ich rozvoj a ukázať im nové perspektívy. Je možné s ňou pracovať s deťmi, mládežou, dospelými aj so zraniteľnými skupinami. Dôležité je, aby sme pokračovali v spoločnom učení a tvorení prístupov, ktoré sú praktické, inkluzívne a podložené skúsenosťou. Čoskoro zverejníme príručku a súbor metodík, ktoré sa o to pokúšajú.