Na začiatku roka 2025 realizovala agentúra 2muse pre Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry prieskum na reprezentatívnej vzorke obyvateľov Slovenska (1013 respondentov). Výsledky prinášajú dôležité zistenia: kariérové poradenstvo pozná len menšina populácie (28%), reálne ho využíva 4% ľudí, no záujem rastie najmä u tých, ktorí plánujú zmenu.

Štvrtina občanov službu pozná, ale len málo využíva

Približne štvrtina obyvateľov (28 %) vie, čo kariérové poradenstvo je, a reálne ho využili iba 4 %. Zaujímavé je, že medzi poskytovateľmi, ktorých služby respondenti využili nie je výrazný rozdiel – približne tretina uvádza skúsenosť s výchovným poradcom v škole, s úradom práce či so súkromným koučingom.

Tento obraz ostro kontrastuje s celoeurópskymi dátami z Eurobarometra, podľa ktorého ešte v roku 2014 až 24 % Európanov využilo kariérové poradenstvo. Slovensko je tak nielen pod európskym priemerom, ale dokonca sa zdá, že naše služby sú menej viditeľné a menej zakorenené v kultúre celoživotného vzdelávania než v iných krajinách.

Možné vysvetlenie je jednoduché: kariérové poradenstvo u nás ešte stále nemá jasne vymedzenú a verejne podporovanú infraštruktúru. Ľudia ho často zamieňajú s pomocou pri hľadaní práce alebo so školským poradenstvom, ktoré je naviazané na jednu fázu života. V dospelosti sa kariérna podpora stáva roztrieštenou a mnohí netušia, že by vôbec mohli mať nárok na podobné služby.

Kto plánuje zmenu a kto by uvítal podporu

Prieskum ukázal, že až pätina populácie plánuje v najbližšom roku zmenu – či už práce, povolania, alebo profesijného smerovania. To je veľké číslo, ktoré naznačuje dynamiku trhu práce aj potrebu adaptácie. Paradoxne však len malá časť z týchto ľudí by bola ochotná obrátiť sa na kariérového poradcu. Väčšina volí stratégiu „možno niekedy“ – 42 % si ponecháva otvorené dvere, ale len 15 % reálne zvažuje, že by službu určite využili.

Táto opatrnosť môže odrážať nedostatok skúseností s poradenskými službami, ale aj kultúrny kontext, v ktorom je rozhodovanie o kariére vnímané ako osobná, nie odborná záležitosť. Ľudia sú zvyknutí riešiť zmeny sami alebo cez okruh blízkych, nie prostredníctvom profesionálov.

Čo ľudí motivuje ku zmene – lepší plat a zmysluplnejšia práca

Najsilnejším motívom na kariérnu zmenu zostáva finančný aspekt – polovica respondentov uviedla, že by ich motivoval vyšší plat. Nasleduje túžba po lepších pracovných podmienkach a po zmysluplnejšej práci. Zaujímavé je, že práve hľadanie zmyslu – práce v súlade s hodnotami – je výraznejšie u nezamestnaných, ktorí majú často za sebou negatívne skúsenosti a vnímajú zmysluplnosť ako kľúč k zlepšeniu svojej situácie.

Tieto dôvody sú univerzálne, ale zároveň prezrádzajú, že poradenstvo by mohlo zohrávať dôležitú rolu: pomáhať ľuďom pomenovať, čo presne znamená „lepšie podmienky“ alebo „zmysluplnosť“, a preklopiť tieto túžby do konkrétnych kariérnych rozhodnutí.

Čo od poradenstva očakávame – zlepšenie sebavedomia, sebapoznania aj work-life balance

Najväčšou pridanou hodnotou poradenstva podľa respondentov nie je konkrétna rada „čo robiť“, ale vnútorný posun: viac motivácie, väčšie sebavedomie a lepšie sebapoznanie. Až 55 % uviedlo, že by pre nich bolo atraktívne, keby im poradenstvo pomohlo posilniť motiváciu a sebavedomie.

To je zaujímavé zistenie pre prax – ľudia od kariérového poradcu očakávajú viac než len informácie o voľných pracovných miestach alebo kurzoch. Očakávajú podporu, ktorá im umožní vidieť samých seba v novom svetle a získať odvahu konať, nie len podporu pri písaní životopisu a motivačného listu.

Dostupnosť a dôveryhodnosť – najmä individuálny prístup a podpora od štátu

Najpreferovanejšou formou ostáva osobné stretnutie, ktoré preferuje tretina obyvateľov. To naznačuje, že dôvera a osobný kontakt sú kľúčové. Online formy síce získavajú miesto, ale zatiaľ sú vnímané skôr ako doplnok. Pri rozhodovaní hrá najväčšiu rolu kvalita a dôveryhodnosť služby, spolu s cenou. To potvrdzuje, že ľudia sú citliví na to, či službu poskytuje kvalifikovaný odborník.

Výrazná časť populácie (45 %) si myslí, že kariérové poradenstvo by malo byť verejne financovanou službou. To je jasný signál pre tvorcov politík – verejnosť by privítala, keby štát investoval do podpory občanov v kariére podobne, ako podporuje zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie.

 

Klimatická zmena: slepá škvrna

Keď sme sa ľudí pýtali, aké faktory budú v najbližších rokoch najviac ovplyvňovať ich kariéru, dominovala ekonomika – inflácia, nezamestnanosť či recesia (29 %). Na druhom mieste bola digitálna transformácia (17 %). Ekologickú transformáciu považovalo za najdôležitejší faktor 5% dotazovaných.

Tento údaj je v priamom kontraste s vnímaním klimatickej krízy, kde 35% Slovákov považuje adaptáciu na klimatickú zmenu za prioritu najbližších rokov. Na Slovensku sa však klimatické zmeny zatiaľ nepremietajú do individuálnych kariérnych úvah. Výnimkou sú mladí vo veku 25 – 34 rokov, kde už 10 % uvádza ekologickú transformáciu ako hlavný faktor svojej budúcnosti.

Pre kariérových poradcov je to kľúčová výzva. Ak máme pripraviť ľudí na budúcnosť trhu práce, musíme im pomôcť uvidieť prepojenie medzi vlastnou kariérou a transformáciou hospodárstva smerom k udržateľnosti. Zelené kariérové poradenstvo tu môže byť mostom medzi obavami z klimatickej krízy a konkrétnymi rozhodnutiami, ktoré môžu posilniť odolnosť jednotlivcov aj spoločnosti.