Odporúčanie Rady Európskej únie už v roku 2012 hovorilo o tom, že členské štáty majú “zaviesť najneskôr v roku 2018 (…) opatrenia na uznávanie/potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa“. Ako sme v tejto oblasti pokročili na Slovensku? Ktorým smerom sa ubrať a akým chybám sa vyvarovať? V dňoch 14.-15. júna 2018 sme sa zúčastnili Európskeho festivalu Validácie v Bruseli, z ktorého prinášame krátku reportáž a niekoľko podnetov, ktoré nám môžu pomôcť pri zavádzaní takéhoto systému na Slovensku. Relevantné môžu byť najmä s ohľadom na pripravovaný Národný projekt “Systém overovania kvalifikácií” (skrátene SOK) z dielne Ministerstva školstva a Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Uznávanie neznamená len preskúšanie

Čo je to vlastne uznávanie výsledkov neformálneho a informálneho učenia? Zjednodušene ide o proces, vďaka ktorému môžete na základe preukázania zručností z praxe získať výučný list/diplom/osvedčenie bez toho, aby ste museli ísť naspäť do školy. Európska prax ukazuje, že proces uznávania musí prebiehať v štyroch fázach:

  1. Identifikácia: Aké kompetencie som nadobudol počas svojej kariérnej dráhy? Akej kvalifikácii/diplomu/osvedčeniu by mohli zodpovedať?
  2. Dokumentácia: Akými dôkazmi môže preukázať nadobudnuté kompetencie (napr. certifikát zo vzdelávania, diplom, pracovná zmluva, výplatná páska, fotka, hodnotenie zamestnávateľa, popis životnej situácie, v ktorej sa kompetencia preukázala…)
  3. Hodnotenie: Spĺňajú nadobudnuté kompetencie požiadavky štandardu? Táto fáza obsahuje nezávislé porovnanie nadobudnutých zručností so stanoveným kvalifikačným štandardom. Toto hodnotenie môže prebiehať formou rozhovoru s panelom ľudí z praxe a pedagógov, predvedenia v praxi, analýzou portfólia, skúškou a pod. Preskúšavanie majú väčšinou na starosti sektorové rady, profesijné združenia a pod. (tzv. „autorizované inštitúcie“).
  4. Certifikácia: Záverečný krok, ktorý vedie k udeleniu osvedčenia o kvalifikácií – udelenie diplomu/osvedčenia/certifikátu/výučného listu.

V čom je prínos validácie? Pomáha ľuďom zviditeľniť a „zoficiálniť“ ich zručnosti a talenty, čo im môže pomôcť pri hľadaní práce. Pre zamestnávateľov je prínosom lepší náhľad na zručnosti klienta, čo zjednodušuje nábor a znižuje náklady na následné zaškoľovanie a vzdelávanie zamestnancov. Podmienkou (a zároveň kameňom úrazu systému na Slovensku) je dôvera zamestnávateľov k osvedčeniam a diplomom, ktorá u nás zostáva nízka.

Niekoľko dôležitých poznámok k podstate validácie zaznelo aj na Festivale validácie v Bruseli. V otváracej rečí eurokomiskárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová okrem iného povedala: “Uznávanie musí byť k dispozícii všetkým ľuďom v Európe, osobitne občanom s nízkou kvalifikáciou. Ak chceme ľuďom pomôcť spoznať a zviditeľniť ich zručnosti a talenty, musia členské štáty intenzívne podporovať dostupné kariérové poradenstvo.” Na vystúpenie eurokomisárky nadviazal David Rivoire z parížskej konzultantskej spoločnosti VAE Les 2 Rives, ktorá sa zaoberá kariérovým poradenstvom a validáciou. Podľa neho má validácia dve základné podmienky, bez ktorých nemôže fungovať: “Podmienkou dobrého systému uznávania je, aby viedla k plnohodnotným osvedčeniam a aby využívala špecifické hodnotiace prístupy, ktoré sú zamerané na životnú skúsenosť klienta – nie len preskúšanie.” David ďalej predstavil 8 podnetov pre rozvoj systémov uznávania v európskych krajinách:

  1. Vytvorenie zmysluplných “smart” blokov kompetencií, ktoré je možné uznať. Dôležité je vytvoriť flexibilný a modulárny systém osvedčení, aby si ľudia mohli počas života vyskladať vlastnú kvalifikáciu podľa nadobudnutých zručností.
  2. Poradenská podpora: kandidát musí byť od začiatku celým procesom sprevádzaný. Bez informačno-poradenskej podpory ľudia uznávanie využívať nebudú, pretože o ňom nebudú vedieť alebo mu nebudú rozumieť.
  3. Financovanie systému – vrátane financovania poradenstva! Existujú rôzne modely financovania (napr. prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov, odvodov a pod.), bez verejných peňazí ale systém bude závislý od politickej vôle a projektov.
  4. Finančná motivácia pre firmy – napríklad formou odpočtu z daní.
  5. Naučiť učiteľov, aby v hodnotení študentov využívali prístupy validácie a nesústredili sa len na preskúšavanie (napr. portfólio, diskusia o pracovnej skúsenosti).
  6. Zabezpečiť dobrú spoluprácu súkromného a verejného sektora.
  7. Experimentovať s novými cestami validácie a integrovať ju so vzdelávaním
  8. Individualizovať a digitalizovať proces, s ohľadom na možnosti a kapacity nízkokvalifikovaných.

Čo chystáme na Slovensku – výzvy národného projektu SOK

O situácii v oblasti uznávania výsledkov na Slovensku sme už písali v článku “Uznávanie výsledkov vzdelávania na Slovensku: nevyužité príležitosti a prešľapovanie na mieste“. Zverejnili sme v ňom jedno z možných riešení uznávania v podmienkach SR, vyplývajúce z analýzy pracovnej skupiny, ktorej bolo naše Združenie súčasťou. Národný projekt SOK v mnohých aspektoch tieto odporúčania berie do úvahy a snaží sa ich premietnuť do praxe. Počíta napríklad s “modularizáciou” štandardov prostredníctvom vytvorenia jednotiek vzdelávacích výstupov (vrátane prenositeľných jednotiek kvalifikácií). Tiež počíta s vytvorením hodnotiacich manuálov, systému autorizujúceho orgánu a autorizovaných inštitúcií a so zapojením relevantných partnerov. Je treba veľmi oceniť, že projekt SOK predstavuje procesne pokrok oproti systémom, zameraným takmer výlučne na hodnotenie – preskúšanie (napr. v ČR), pretože navrhuje inovatívne riešenie pre fázu identifikácie nadobudnutých kompetencií: Identifikácia výsledkov vzdelávania bude prebiehať procesom elektronického portfólia jednotlivca (naviazaného na Národnú sústavu kvalifikácií). Kandidát si v prvom kroku vyberie, akú kvalifikáciu chce získať. Následne si bude môcť vybrať z ponúkaných zručností tie, ktoré už nadobudol a vo vyhodnotení dostane odporúčania pre ďalšie vzdelávanie alebo na uznávanie. Portál bude prepojený s osobným vzdelávacím účtom, ktorý bude zaznamenávať všetky aktivity občana v oblasti celoživotného vzdelávania ako aj ponúkať na mieru šité odporúčania o možnostiach vzdelávania a “overovania”.

Navrhované riešenie ale tiež prináša niekoľko otázok:

  • Ako bude prebiehať fáza dokumentácie nadobudnutých vedomostí a zručností? Bude prebiehať formou zbierania a nahrávania dôkazov na portál a popisu a analýzy pracovných situácií? Alebo pôjde o čisto deklaratívny / sebahodnotiaci prístup – formou “zaškrtávania” nadobudnutých vedomostí a zručností zo zoznamu štandardu?
  • Bude fáza hodnotenia zameraná výlučne na preskúšanie, alebo bude brať reálne do úvahy životnú skúsenosť klienta? Ako bude fáza hodnotenia brať do úvahy „portfólio“ klienta (v zmysle zozbieraných dôkazov)? Systém postavený na samoobslužnom sebahodnotení či preskúšaní môže namiesto rozšírenia ciest k dosiahnutiu kvalifikácie priniesť nové bariéry, najmä pre nízkokvalifikovaných občanov. Preskúšanie totiž nie je uznávaním v pravom zmysle slova – týka sa vedomostí a zručností kandidáta v momente skúšky, zatiaľ čo validácia berie do úvahy neformálne a informálne učenie sa počas celého života klienta. Je veľký rozdiel medzi prípravou na skúšku a prípravou na obhajobu, resp. preukázanie vlastnej životnej skúsenosti! Ľudia s nízkou kvalifikáciou dokážu o svojich pracovných skúsenostiach a zručnostiach rozprávať a takáto forma „overenia“ (obsahujúca prípadne prvky preskúšania vo forme doplňujúcich otázok, v prípade potreby predvedenie v praxi) je pre nich omnoho prístupnejšia, než preskúšanie, často zamerané na teoretické vedomosti.
  • Aké podporné informačné a poradenské služby budú mať k dispozícii občania (najmä s nízkou kvalifikáciou)? Viete si predstaviť dlhodobo nezamestnaného, ako si sám buduje svoje online portfólio a pripravuje sa na skúšku? V službách zamestnanosti sa čoraz viac presadzuje využívanie portfólia kompetencií, dokonca aj s dlhodobo nezamestnanými – teda aj na Slovensku máme know-how využiteľné pre poradenstvo k validácii. Dôraz na online samoobslužný prístup síce prináša ekonomické úspory, hrozí však, že v takto nastavenom systéme nedokážeme zasiahnuť nízkokvalifikovaných občanov a prídeme o sekundárne benefity v podobe zvýšenej zamestnateľnosti, rozvoj zručností pre riadenie kariéry, ktoré súvisia s dôkladnou prípravou osobného portfólia.

Inšpirácie pre SOK z Festivalu validácie pre systém overovania kvalifikácií

Na Festivale validácie bolo prezentovaných viac ako 30 zaujímavých príkladov dobrej praxe v oblasti validácie, ale nie je možné ich tu všetky prezentovať. Vyberáme dva prístupy, ktoré sa nám zdajú ako najvhodnejšie pre zavedenie do slovenského systému uznávania:

1. Valicom – validácia po Nemecky

V Nemecku sú iniciátorom validácie obchodné komory a v roku 2017 spustili pilotný projekt, ktorým zatiaľ prešlo približne 300 ľudí – sú teda veľmi blízko našej vývinovej fáze. Dokonca aj nemecké riešenie fázy identifikácie a dokumentácie sa svojou jednoduchosťou dosť podobá navrhovanému riešeniu v projektovom zámere SOK. Nepatrným, ale podstatným rozdielom je, že k „zaškrtávaniu“ kompetencií sú pridané textové polia, ktoré umožňujú kandidátovi prepojiť činnosti s reálnymi životnými skúsenosťami. Vznikne tak dokument, ktorý sa podobá na portfólio. Toto portfólio môže klient pripraviť samostatne, alebo s pomocou poradcu – odborníka na profesijnú oblasť, ktorého zabezpečí priamo obchodná komora. Tieto hárky sú následne podkladom pre hodnotiteľov, pričom hodnotenie neprebieha formou skúšky, ale diskusie s komisiou, alebo predvedením zručností v simulovanej pracovnej situácii.

Hárok portfólia, ktoré je podkladom pre hodnotiacu fázu validácie v nemeckom systéme Valicom

Hárok z portfólia vyzerá nasledovne:

  1. Zoznam činností pre konkrétnu oblasť z karty povolania/kvalifikácií (kandidát vyberie, ktoré vedomosti a zručnosti vo svojom živote nadobudol)
  2. Textové pole „Príklady z pracovného života“: Kde a kedy ste sa to naučili? S akými strojmi, nástrojmi a materiálmi ste pracovali? Aké pracovné postupy ovládate?
  3. Textové pole „Moje sebahodnotenie v tejto oblasti“: Zrekapitulujte túto oblasť činností:
  • V čom ste dobrý/zručný? V čom sa potrebujete zlepšiť?
  • Ste schopní vykonávať tieto aktivity?
  • Poslali by ste žiadosť o zamestnanie na pozíciu, ktorá obsahuje vyššie uvedené aktivity?

Je potrebné povedať, že aj v Nemecku sa jedná zatiaľ o pilotný projekt a mnohé sa budú riešiť na základe prvých skúseností (napr. udržateľné financovanie, možnosť čiastočného uznania menších celkov zručností). Pozorujme nemeckú skúsenosť a skúsme sa z nej poučiť.

2. Informačne-poradenské skupinové poradenstvo pre uznávanie na francúzskych úradoch práce

Informačný plagát o skupinovej poradenskej aktivite – príprave na validáciu

Skúsenosti zo všetkých krajín sú rovnaké: bez poradenskej podpory nemôže žiadny systém validácie fungovať. Aj vo Francúzsku hľadajú modely, ako podporovať nízkokvalifikovaných občanov pri prístupe ku kvalifkáciám. Úrady práce tam ponúkajú osobitný poradenský program pre uchádzačov o zamestnanie, špeciálne zameraný na validáciu. Program môže trvať maximálne 6 mesiacov a je organizovaný skupinovou formou, zvyčajne pre účastníkov s podobným pracovným zameraním. Poradcovia im pomáhajú pri príprave portfólia a rozhovoru s hodnotiacou komisiou, prípadne im môžu ponúknuť zodpovedajúci rekvalifikačný kurz, ktorý im umožní nadobudnúť chýbajúce zručnosti. V rokoch 2016-2017 tento program absolvovalo 7000 nízkokvalifikovaných uchádzačov o zamestnancie, z ktorých si 60% našlo prácu do troch mesiacoch po jeho ukončení. Vzhľadom na merateľné ukazovatele projektu SOK a aj na fakt, že validácia nie je v žiadnej krajine masovou záležitosťou (napr. vo Francúzsku sú iba 2% diplomov ročne získané prostredníctvom validácie) nepredpokladáme, že by táto úloha viedla k výraznému zvýšeniu agendy oddelení poradenstva a vzdelávania úradov práce.

 

Veríme, že za predpokladu vyjasnení či vyriešení vyššie uvedených otázok (aj s využitím týchto inšpirácií zo zahraničia) môže národný projekt zaviesť na Slovensko efektívny a transparentný systém uznávania – radi priložíme ruku k pripravovanému dielu.