Kariérové poradenstvo sa dostáva čoraz viac do popredia ako jeden z najefektívnejších nástrojov aktívnej politiky na trhu práce, ale aj ako prostriedok pre rozvoj ľudského kapitálu – s veľkým oneskorením sa tento vývoj pomaly začína prejavovať aj na Slovensku. O tom, ako je možné sa poučiť z európskych skúseností , sa mohli dozvedieť účastníci konferencie „Krok k efektívnym zručnostiam v kariérovom poradenstve“, ktorú s partnermi zorganizovala dňa 29. Júna 2017 firma Trexima. Čo teda funguje v poradenstve, najmä s ľuďmi, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnení pri „súťažení o prácu“? Zistenia zo štúdie, ktorá zhŕňa výsledky viac ako 200 výskumných článkov a publikácií o efektivite poradenstva pre zamestnanosť prezentoval britský expert David Imber zo spoločnosti Vocational Rehabilitation Consultants.

Zaujímavé sú aj zistenia o tom, čo nefunguje, hoci pre skúsených poradcov to asi nebude nič prekvapujúce: David Imber napríklad hovorí o tom, že podporované zamestnávanie má nejasné dopady a vedie k neefektívnosti, keď zamestnanci s nárokom na príspevok vytláčajú z trhu práce tých, ktorí na príspevok nemajú nárok. Kritizoval aj využívanie testov a dotazníkov, ktoré nemá vplyv na efektivitu poradenského procesu, v niektorých prípadoch ju môže skôr znižovať.

Čo teda v poradenstve pre zamestnanosť naozaj funguje? Prinášame niekoľko zaujímavých zistení, súhrn štúdie je k dispozícii na tejto adrese:

  • Motivácia nájsť si zamestnanie je významným faktorom zvyšujúcim šancu zamestnať sa a existuje mnoho dôkazov o tom, že presvedčenia klienta o sebe samom a o jeho prostredí vplývajú na jeho motiváciu a následne na jeho aktivitu. Dôvera vo vlastné schopnosti významným spôsobom vplýva na šancu nájsť si zamestnanie a poradenstvo ju musí podporovať. Sebadôvera môže byť podporovaná skúsenosťou vlastného úspechu klienta, sociálnym modelovaním (príklady a svedectvá ľudí, ktorým sa to podarilo), pozitívnou spätnou väzbou od poradcu a zvládaním vlastných emócií (obáv, strachu, trémy, napríklad z pracovného pohovoru).
  • Vzťah medzi klientom a poradcom výrazným spôsobom prispieva k úspešnosti klienta, oveľa viac, než samotný obsah poradenského programu a využité techniky. Aj dobre postavené poradenské programy môžu stroskotať na nekvalitnom vzťahu klient – poradca. Najdôležitejšími ingredienciami kvalitného vzťahu sú schopnosť podpory a komunikácie.
  • Dobrý poradenský program by mal obsahovať tréning zručností pre hľadanie zamestnania, priamy kontakt s miestnymi zamestnávateľmi a podporu pri hľadaní a pri vstupe do zamestnania
  • Zručný poradca dokáže efektívne využiť aj krátke stretnutia s klientom, dôležitejšie, než trvanie, je početnosť a frekvencia stretnutí. V prípade ťažko znevýhodnených klientov by mal mať poradca v starostlivosti menej ako 30 klientov súčasne.
  • Existujú rôzne modely profilácie klientov a ich zaraďovanie na poradenské služby, ale každý z nich má vážne nedostatky. Ako vhodný model sa javí zaraďovanie do poradenských služieb na základe úrovni pocitu osobnej účinnosti či sebadôvery klienta.

 

Faktory úspešnosti návratu na trh práce podľa ich významnosti (zdroj: D. Imber)

 

Konferenciu otvoril predseda ZKPRK a zamestnanec Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Tomáš Šprlák. V úvodnom prejave zdôraznil potrebu hľadania nových riešení v poradenstve služieb zamestnanosti: “Limity tradičného prístupu tzv. cukru a biča v službách zamestnanosti sa v dnešnom kontexte ukazujú v plnej nahote – musíme hľadať nové prístupy. Nepotrebujeme poradcov, ktorí budú iba zbierať od občanov rôzne potvrdenia, alebo slepo aplikovať prístup cukru a biča. Nestačí, aby boli schopní riešiť konkrétne situácie konkrétneho človeka, ale musia byť schopní ho zmocniť k lepšiemu riadeniu vlastnej kariéry, vlastného života.” Jakub Žabka (Trexima) a Ildikó Hanuliaková (Spoluprácou pre lepšiu budúcnosť) predstavili priebeh projektu STEP a obsah vzdelávacieho programu pre rozvoj efektívnych poradenských zručností. Následne za okrúhlym stolom, ktorý moderoval Štefan Grajcár (ZKPRK), diskutovali David Imber (VRC, UK), Martin Kubiš (K.A.B.A. Slovensko) a Tomáš Šprlák (UPSVaR / ZKPRK) o skúsenostiach a perspektívach kariérového poradenstva na Slovensku. Zástupcovia zo Slovenska sa zhodli na tom, že problémom slovenského kariérového poradenstva je roztrieštenosť medzi rezortami, v rámci rezortov ale aj vo vnútri poradenskej komunity. Vyjadrili ale presvedčenie, že kariérové poradenstvo musí byť dnes viac, než kedykoľvek predtým dostupné všetkým, čo ho potrebujú.

Fotky a prezentované materiály sú k dispozícii na tejto adrese. Ďakujeme organizátorom za podnetnú a pestrú konferenciu, ktorá bola zaujímavým príspevkom do diskusie o budúcnosti kariérového poradenstva nie len v službách zamestnanosti.