Moje postrehy z tohtoročnej letnej školy začnem citátom z knihy, ktorú som si do Oščadnice priniesla ako knižnú inšpiráciu. Odporučila mi ju jedna moja klientka. (Práve vzájomné odovzdávanie si, obohacovanie sa, nielen dávanie, ale i prijímanie je to, čo je na práci kariérovej poradkyne skvelé. :) ) Ide o knihu s názvom Velestúr, jej autorom je Jozef Banáš a citát znie: „Raz sa vydali z jedného mesta do iného otec, syn a matka. Syn bol ešte maličký, tak ho otec vysadil na somára. V prvej dedine počuli, ako ich ľudia ohovárajú: „Pozrite na toho nevychovaného chlapca. Namiesto, aby pustil sadnúť rodičov, sám sa vyváža.“ Otec nechcel, aby ich ľudia ohovárali, zložil chlapca a sám si sadol na somára. V ďalšej dedine počul, ako ľudia vravia: „Pozrite sa na toho čudného otca. Sám sa vyváža, ženu s deckom nechá kráčať peši.“ Otec zosadol a namiesto seba vysadil na somára ženu. V tretej dedine počuli, ako ľudia hovoria: „Nehanebnica! Muž jej celý deň ťažko pracoval a ona sa vyváža.“ Otec sa nahneval, vzal syna a vysadli na somára všetci traja. V ďalšej dedine počuli: „Neslýchané! Veď tomu zvieraťu dolámu chrbát!“ Zosadli teda a kráčali vedľa somára. V ďalšej dedine počuli: „Pozrite na nich, hlupákov, majú somára a idú peši!“ Vybrala som si ho preto, lebo je v ňom obsiahnutá moja otázka, či dilema a zároveň i načrtnutá odpoveď. Vystihuje moje vtedajšie rozpoloženie: Ako vlastne (kariérovée) poradenstvo realizovať? Čo je vhodné a správne, čo nie …?

A prečo som si vlastne túto otázku položila? Lebo, keď ako novoprijatá zamestnankyňa nastúpite na pracovisko, z každej strany sa na vás valia rady, odporúčania, názory, informácie, postupy. Častokrát ani nemáte čas a priestor vytvoriť si vlastné miesto, či priestor. Naskočíte do rozbehnutého vlaku, dostanete do rúk rozohraté karty a vašou úlohou je iba pekne pokračovať v rozbehnutom, či skôr zabehnutom (….?).

Teda vrátim sa k citátu i k mojej dileme a k súvislosti s letnou školou. Mne dala v prvom rade priestor a čas uvažovať mimo môjho rodinného a pracovného prostredia – pár dní len ja a poradenstvo. Uistila ma v niektorých postupoch a dala mi mnohé inšpirácie, keďže sa jej zúčastnili viacerí zaujímaví ľudia, ktorí poradenstvo uchopili a robia svojským spôsobom a sú úspešní, napredujú. V nasledujúcich odstavcoch sa pokúsim stručne zhrnúť zopár informácií, ktoré najviac oslovili mňa. Píšem príspevok o mojich postrehoch z letnej školy, preto si toto právo vyhradzujem. J Nechcem tým nikoho uraziť, zámerne niečo vynechať, ani nič podobné.

Alenka Hrašková z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Čadci nám predstavila jej/ich skvelý Čadčianský model interaktívneho profesijného poradenstva. Je to výborný model, prepracovaný do detailov, s obrovským prínosom pre prax. Čo ma však zaujalo najviac, bolo jej obrovské a (v najlepšom slova zmysle) nákazlivé zanietenie, ústretovosť, ochota a ľudskosť.

Zuzka Záhradniková mi okrem mnohých informácií, týkajúcich sa budúcnosti povolaní v ére automatizácie a robotizácie, vnukla inšpiráciu, vyhrať sa s tým, čo mám k dispozícii. Na určitú konkrétnu metódu mi ponúkla iný uhol pohľadu, čím sa mi otvorili nové obzory a možnosti, ako pracovať s materiálmi. Ponúkla mi zároveň priestor a príležitosť vyskúšať a prežiť si ju na vlastnej koži. Odhodlanie, zanietenie a záujem obdivujem u Mišky Valicovej, aj jej odvahu pustiť sa do kariérového poradenstva na vlastnú päsť. Výborný nápad, vytvoriť detské mesto povolaní, Marcely Kulifajovej oslovil a zaujal asi všetkých zúčastnených. Jeho prínos pre deti a mládež, ktorým sa v oblasti výberu školy, či budúceho povolania venuje málo pozornosti (v škole je na to málo priestoru, v mnohých rodinách tiež) je veľmi veľký. Úplnou novinkou, o ktorej som dovtedy netušila, bol pre mňa pripravovaný štandard kvality pre kariérové poradenstvo, ktorý nám vo svojom príspevku predstavil Tomáš Šprlák.

Kariérové poradenstvo v pohybe nám sprostredkovala Helenka Košťálová. Predstavenie seba iba prostredníctvom hárku papiera bez slov, či iba prostredníctvom vlastného tela ma prinútilo k zamysleniu sa a nazeraniu na seba z iného uhla pohľadu, k zmene zaužívaného, k vybočeniu zo stereotypu, čo prispelo k novým zážitkom a uvedomeniam.

Majka Jaššová nám vytvorila priestor prežiť si využitie predmetov, ako symbolov v kariérovom poradenstve. A prečo rôzne predmety? Pretože nie my, ale oni si vyberajú nás. Práca s nimi ponúka mnohé alternatívy, je iba na nás, našej kreativite, hravosti, či ich využijeme na individuálnych, či skupinových stretnutiach s klientmi. Buď budeme pracovať so všetkými naraz, alebo vyberieme iba zopár, a to nezámerne, alebo zámerne a pod. (Keďže svoje postrehy píšem s istým odstupom času, môžem sa už pochváliť vlastným kufríkom s predmetmi. )

Alexandra Kello nám priblížila myšlienkové mapy – mapy mysle, o ktorých si určite niečo prečítajte, nájdite a vyskúšajte. Majú obrovský potenciách a okrem poradenstva sú využiteľné aj v rôznych iných oblastiach života. Práve posledné tri spomenuté účastníčky letnej školy, ich príspevky, ma uistili v tom, že maľovanie, kreslenie, zapájanie pohybu, hudby, používanie rôznych predmetov, či pomôcok umocní to, čo chcem klientom sprostredkovať a zanechá v nich nie často iba prchavé informácie, ale trvalejšie zážitky, vyvolá isté emócie.

Mnohé inšpirácie na ďalšie zážitkové aktivity a metódy, na publikácie, pomôcky mi priniesli večerné i prestávkové sieťovania. Prišla reč i na pracovné problémy, ich analyzovanie s kolegami z iných pracovísk, pretože priestor na poradenie sa, riešenie, na supervíziu na mojom pracovisku žiaľ chýba. Spoznala som ľudí, ktorým sa môžem ozvať, napísať kedykoľvek, čo si mimoriadne vážim a cením. (Ďakujem Jakub, Alenka)

Budem sa opakovať, ale veľkou výhodou školy kariérového poradenstva je, že je určená ľuďom z rôznych sfér, profesií. Obávať sa toho, že tam nenájdete nikoho vám blízkeho, čo sa osobnostnej, či pracovnej, profesijnej stránky týka, je zbytočné. Verte mi. Akékoľvek moje obavy sa rozplynuli hneď v úvode pod vplyvom bezprostrednej, nápomocnej, neformálnej a ľudskej atmosféry, ktorá tam vládla celý čas. Rovnako získaný nadhľad a schopnosť vnímať veci z iného uhla pohľadu je to, čo vás určite obohatí.

Preto ak neviete čo a ako…., ak hľadáte inšpiráciu a alternatívy, ak potrebujete čas a priestor na utriedenie si myšlienok, postupov, ak upadáte do stereotypu, skrátka ak (kariérové) poradenstvo iba nerobíte, ale aj nad ním rozmýšľate, tak určite využite príležitosť a školu kariérového poradenstva absolvujte. Veď nemáte, čo stratiť, môžete iba získať.

Myslím si, že nikto naň nemá „patent“, pretože pracujeme s ľuďmi, ktorí sú jedineční, neopakovateľní, na každého platí niečo iné a iné u neho zaberie. Najlepším (kariérovým) poradcom je podľa mňa ten, kto sa snaží, zaujíma, hrá sa, skúša, všíma si a vníma, napreduje, vzdeláva sa, pracuje na sebe. A to nie len prostredníctvom samoštúdia kníh, či vyhľadávania a zakladania nových metód do šanónov. Ako iste všetci vieme, informácie ako prídu, tak odídu, v pamäti nám zostáva iba málo z nich. (Určite máte aj vy na poličke uložené knihy s poznámkou, že treba prečítať, či vrátiť sa k tomu a v šanóne metódy a aktivity s nejakou veľmi podobnou poznámkou.) Škola kariérového poradenstva ponúka čas a priestor prežiť si ich na vlastnej koži, tým nadobudnúť trvalé zážitky, zároveň je príležitosťou na získanie cenných kontaktov.

A s trochu upravených heslom „práca hrou“ sa s vami lúčim a už teraz sa teším na osobné stretnutie v najbližšej škole kariérového poradenstva (možno už aj v zime, preto si to ustriehnite :) ).

 

Pre ZKPRK napísala Andrea Ľapinová.