Róbert Rácz je absolventom psychológie na Prešovskej univerzite (2014) a doplňujúceho pedagogického štúdia (2018), od roku 2015 pôsobí ako školský psychológ a pedagóg na Gymnáziu Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci. Je členom Asociácie školských psychológov (AŠP) a Slovenskej asociácie učiteľov psychológie (SAUP). Z pozície školského psychológa sa venuje najmä kariérovému poradenstvu, ale aj otázkam školskej a triednej klímy. Popri zamestnaní vedie vlastnú firmu zameranú na rôzne oblasti poradenstva, prostredníctvom ktorej lektoruje sociálno-psychologické výcviky a vedie teambuildingové aktivity. V rozhovore sa dozviete:
  • akým spôsobom je možné venovať sa kariérovej výchove v súčasných podmienkach,
  • s akými problémami sa najčastejšie potýkajú študenti gymnázií pri hľadaní povolania a ako im pomáhať pri ich riešení,
  • ako môže spolupráca medzi školským psychológom a výchovným poradcom viesť k zaujímavým aktivitám v oblasti kariérového poradenstva
  • a mnoho ďalšieho.

 

Mohli by ste nám popísať Vašu cestu ku psychológii a ku kariérovému poradenstvu v školstve?

Pri výbere štúdia som váhal medzi učiteľstvom humanitných predmetov a psychológiou, nakoniec ma mamina presvedčila, že psychológia je perspektívnejšia. Počas vysokoškolského štúdia sme sa pod vedením pána doc. Vendela venovali aj základným teóriám kariérového poradenstva. Ale oblasť kariérového poradenstva ma oslovila najmä ako psychológa v praxi. V súčasnosti, po viac než štyroch rokoch výkonu činnosti odborného zamestnanca, vnímam nielen obrovský potenciál, ale hlavne potrebu venovať maximum pozornosti profesijnému smerovaniu žiakov. A to najmä na všeobecno-vzdelávacom type strednej školy, akým gymnázium je.

Ako vyzerá v realite práca školského psychológa v oblasti kariérového poradenstva? Aké služby poskytujete žiakom gymnázia?

V našej škole pôsobím ako pedagogický zamestnanec a tiež ako odborný zamestnanec (školský psychológ), čiže mám dve úplne rozdielne zaradenia. V aktuálnom školskom roku vykonávam činnosti školského psychológa v rozsahu 6 hodín týždenne, zvyšok učím psychológiu, etickú výchovu a umenie a kultúru. To znamená, že ako odborný zamestnanec mám pomerne nabitý program. A  väčšiu časť z týchto šiestich hodín venujem práve oblasti kariérového poradenstva v podobe individuálnych konzultácii so žiakmi našej školy. No na druhej strane ako vyučujúci etickej výchovy sa snažím vyťažiť maximum z tematických plánov tohto predmetu. Tie sú pre 2. ročník SŠ (a sextu 8G) nastavené a naplánované tak, že ťažiskovými oblasťami záverečných 3-4 mesiacov školského roka sú témy ako zamestnanie, povolanie, profesia, kariéra, profesijná etika a pod. No a práve tieto vyučovacie hodiny sa snažím – pokiaľ je to možné – v čo najväčšej miere využiť a prepojiť práve s kariérovým poradenstvom a rôznymi individuálnymi či skupinovými aktivitami alebo činnosťami, ktoré realizujem aj počas konzultácií s individuálnymi klientmi. Ja osobne sa na tieto hodiny veľmi teším, pretože kariérové poradenstvo je mojou „srdcovkou“. Ešte viac sa teším vtedy, keď ma vyhľadajú samotní žiaci s prosbou, že by sa chceli venovať hlbšie a podrobnejšie otázkam profesijnej orientácie či kariérovému poradenstvu aj na individuálnych sedeniach.

Aké metódy pri vašej práci využívate?

Samozrejmosťou je rozhovor ako základ práce v akejkoľvek pomáhajúcej profesii. Ako psychológ disponujem množstvom štandardizovaných dotazníkov a testov, využívam však aj neštandardizované metodiky prebrané z rôznych pracovných listov, učebníc, publikácií, metodických materiálov či z internetu. Neoddeliteľnou súčasťou mojej práce v kariérovom poradenstve sú projektívne techniky. Tie umožňujú ísť oveľa viac do hĺbky, akoby „za hranice“ výsledkov testových metód. Obsahovo sú metódy zamerané na záujmy, hodnoty, IQ a EQ, temperament, motiváci, učebné štýly, rodinné prostredie…). Čoraz viac však vnímam môj ústup od akéhosi expertného prístupu pri práci s klientom. Chcem, aby práve žiaci samotní boli aktérmi svojej zmeny a oni v sebe identifikovali ten potenciál, ktorým disponujú, aby s týmito svojimi kapacitami dokázali pracovať a vhodne ich využiť pri správnej voľbe vysokoškolského štúdia a potom i ďalšej profesie. No rád by som podotkol jednu dôležitú poznámku, ktorú adresujem rodičom: prosím, buďte pre svoje deti oporou pri voľbe ich kariéry (školy, zamestnania), ale určite im do procesu rozhodovania nezasahujte viac, než to oni sami potrebujú. A rozhodne to nebuďte vy, kto svojim potomkom vopred vyberie „tú správnu“ profesiu.

Spolupracujete s výchovným poradcom, CPPPaP či ďalšími aktérmi v oblasti kariérového poradenstva? Akým spôsobom?

V spolupráci s výchovnou poradkyňou na našej škole často pozývame do školy bývalých absolventov gymnázia, ktorí sú vysokoškolákmi, aby prišli odprezentovať svoju školu či univerzitu a odovzdať tak svoje skúsenosti mladším spolužiakom. Neraz spolu riešime aj dni otvorených dverí VŠ, termíny podania prihlášok, prezentáciu nášho gymnázia na tzv. burzách stredných škôl a množstvo iných vecí.  Tiež s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Lučenec, máme už dlhé roky výbornú a nadštandardnú spoluprácu v rôznych oblastiach, do ktorých spadá aj profesijná orientácia a kariérové poradenstvo. Každoročne tím odborníkov lučeneckej poradne zdiagnostikuje desiatky našich stredoškolákov – tretiakov a žiakov septimy. Som otvorený možnosti poskytnúť im všetky potrebné údaje z mnou realizovanej orientačnej diagnostiky či výsledky konzultácií s klientmi, ktoré by mohli ešte viac napomôcť rozhodovaniu sa predovšetkým tých nerozhodných žiakov. Je vždy skvelé, ak poradňa vníma školského psychológa ako svoju predĺženú ruku a spojovací článok medzi ňou a školou.

Aké sú podľa Vašej skúsenosti najčastejšie problémy študentov v oblasti profesijného a životného smerovania? Ako by na tieto problémy mala reagovať škola? 

Moje doterajšie skúsenosti s kariérovým poradenstvom naznačujú, že žiakov možno rozdeliť do troch väčších skupín: Prvou skupinou sú žiaci, ktorí sú už pred nástupom do gymnázia (a verte, že v mnohých prípadoch už do 8-ročnej vetvy) pevne rozhodnutí, akú profesiu budú v budúcnosti vykonávať. Svoju víziu vysnívaného zamestnania si držia počas celého štúdia, venujú sa ťažiskovým predmetom, ktoré sú pre nich podstatné pre ďalšie vysokoškolské štúdiá, ktoré následne aj úspešne dokončia. Druhou skupinou sú gymnazisti, ktorí aspoň tušia, čomu by sa mohli v budúcnosti venovať, teda poznajú aspoň oblasť, do ktorej by mohlo spadať to ich vysnívané povolanie, prípadne majú v talóne viac alternatív zamestnaní. A postupne si počas štúdia na všeobecno-vzdelávacom gymnáziu a širokej škále všetkých predmetov overia alebo, naopak, vyvrátia svoje predstavy o budúcej kariére. No a treťou skupinou sú študenti, ktorých kognitívne procesy a schopnosti sú síce vynikajúce, no vôbec netušia, akú profesiu by mohli v budúcnosti vykonávať, alebo ešte skôr – na akú vysokú školu sa nasmerovať. V mnohých prípadoch sa stáva, že na gymnaziálne štúdium nastúpili s víziu typu „Veď za tri roky sa hádam ukáže, v čom som dobrý, čo mi ide, čo ma zaujíma, baví a pod.“ Žiaľ, nie vždy je to jednoduché a práve týmto žiakom by som odporúčal venovať viac pozornosti kariérovému poradenstvu.

Ako hodnotíte súčasný stav kariérového poradenstva v školstve? Na čom sa dá stavať a v čom zlyhávame?

Mám zo systému tak trochu zmiešané pocity. Myslím si, že stále prevláda skôr názor, že jedinou a kľúčovou osobou z hľadiska kariérového poradenstva je výchovný poradca školy, pretože je vnímaný cez podávanie prihlášok žiakov na stredné či vysoké školy. Na druhej strane v posledných rokoch vnímam posun pozitívnym smerom k rozšíreniu povedomia o kariérovom poradenstve. Mnoho žiakov a ich zákonných zástupcov vie, že v systéme školy existujú aj iní zamestnanci, ktorí sa venujú tejto problematike. A neváhajú takéhoto zamestnanca sami vyhľadať. V kariérovom poradenstve vidím obrovský potenciál a možnosti jeho využitia pri práci so žiakmi, prípadne jeho implementovaní do medzipredmetových vzťahov či prierezových tém viacerých predmetov, a to nielen na stredných, ale už v základných školách. Z hľadiska pripravovaných zmien v zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch mám rovnako značne zmiešané pocity. S mnohými vecami či novinkami nie som stotožnený. Avšak ako jedno z mála pozitív novelizovaného (a už aj schváleného) zákona vnímam vytvorenie nových kategórií a pozícii zamestnancov, kde jednou z nich je aj kariérový poradca. Som zvedavý a zároveň v očakávaní, ako sa k tejto pozícii postavia školy v praktickej rovine. Či túto možnosť využijú, alebo nie. No nech už bude situácia akákoľvek, za seba môžem povedať, že v kariérovom poradenstve v našom Gymnáziu Boženy Slančíkovej-Timravy nemienim poľaviť ani kúsok. Ba práve naopak, chcem ho každým rokom viac a viac vylepšovať, vychytať „muchy“ a poskytovať ho čo najodbornejšie a najprofesionálnejšie. Naši študenti si to zaslúžia. Intenzívne vnímam prítomnosť rôznych inštitúcií a organizácii (napr. ALKP, ZKPRK a iné), ktoré sa zaoberajú školením a vzdelávaním ľudí v oblasti kariérového poradenstva, prípadne poskytujú o tejto oblasti množstvo nových informácií. Ja sám som absolvoval niekoľko „vzdelávačiek“ ku kariérovému poradenstvu, ktoré mi dali veľmi veľa – po odbornej, teoretickej i praktickej stránke.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie v práci školského kariérového poradcu?

Myslím, že okrem základných odborných predpokladov kariérového poradcu je to najmä jeho zorientovanosť ohľadom trhu práce a typov vysokých škôl, znalosť nových profesijných a vysokoškolských odborov. Potom je to samozrejme normálny, empatický vzťah k študentom. Ľudský prístup je základom efektívnej práce učiteľa, ale aj poradcu.

Ako by mal podľa Vás vyzerať ideálny systém kariérového poradenstva v školstve? 

Uf! Myslím, že sa to pýtate ešte pomerne neskúseného kariérového poradcu (smiech). Priznám sa, že už dlhšiu dobu sa pohrávam s myšlienkou, či by nebolo najlepšie venovať sa tejto oblasti vo forme krúžkovej činnosti po skončení vyučovacieho procesu. Proste si vytvoriť krúžok s označením kariérové poradenstvo. Uvažoval som aj v tej rovine, že by možno bolo vhodné zavolať do školy na diskusie či besedy osoby z rôznych oblastí, zamestnaní, profesií. Tí by žiakom dokázali najlepšie priblížiť všetko to, čo je potrebné pre vykonávanie toho-ktorého povolania, v akých podmienkach pracujú, do akej miery sa líši to, čo učia vysoké školy, od praktickej roviny vykonávanej profesie a podobne. V aktuálnom školskom roku sme v našom gymnáziu vôbec po prvýkrát pristúpili k tzv. profilácii našich žiakov už od 1. ročníka SŠ. Vytvorili sme tri triedy s konkrétnejším zameraním, a to prírodovednú, matematicko-informatickú a humanitnú. Až neskôr po dôslednej analýze budeme môcť vyvodiť výsledky, či to malo svoje opodstatnenie alebo nie. Ja pevne verím, že áno. Bude určite zaujímavé sledovať, do akej miery budú títo žiaci rozlične zameraných tried pristupovať aj k otázkam kariérového poradenstva.