Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry iniciovalo v októbri 2017 participatívny proces tvorby slovenského štandardu kvality. V prvom roku proces spočíval v analýze existujúceho stavu a potrieb, štúdiu viac ako 20 existujúcich systémov v Európe a v tvorbe základnej koncepcie systému riadenia kvality. Na prahu druhého roku tvorby štandardu spúšťame širšie verejné konzultácie k navrhovanému systému. V prvom zo série článkov hovoríme o tom, prečo považujeme za potrebné a realistické vytvoriť systém, ktorý bude prekračovať obmedzenia jednotlivých sektorov. 

Kariérové poradenstvo na Slovensku sa dynamicky rozvíja vo všetkých sektoroch pôsobenia. Tento rozvoj zároveň akcentuje rozdiely v chápaní funkcie kariérového poradenstva a v očakávaniach z nej vyplývajúcich. Rôznorodé očakávania a nároky na služby kariérového poradenstva sú v mnohých ohľadoch legitímne, avšak ich prehnané zdôrazňovanie môže prispievať k pretrvávaniu, až prehlbovaniu niektorých (často špecificky sektorových) nedostatkov systému:

  • V sektore školstva je dôraz v kariérovom poradenstve kladený na podporu žiaka a študenta pri voľbe ďalšieho vzdelávania, ktorá je de facto chápaná ako jednorazové rozhodnutie. V praxi sa to prejavuje podporou prevažne diagnostických postupov, ktorých cieľom je zosúladiť kariérový vývin žiakov s ich individuálnymi predpokladmi a záujmami, ako aj s potrebami trhu práce. Takáto logika ale vo svojich dôsledkoch nenecháva priestor pre prístupy zamerané na rozvoj dlhodobej schopnosti žiakov a študentov úspešne navigovať vlastnú kariéru (rozvoj tzv. zručností pre riadenie kariéry) a čeliť požiadavkám meniaceho sa trhu práce – napríklad prostredníctvom systematickej kariérovej výchovy.
  • V sektore služieb zamestnanosti je kladený dôraz na aktiváciu a rýchle umiestnenie na trhu práce, často bez venovania dostatočnej pozornosti individuálnym potrebám, predpokladom a špecifickej situácii konkrétneho uchádzača o zamestnanie. To vedie v niektorých prípadoch k poskytovaniu štandardizovanej služby založenej na nerovnovážnom vzťahu medzi poradcom a klientom, úzko zameranej na vyhľadávanie vhodných pracovných miest – pričom pod vhodnosťou sa vzhľadom na implicitné ciele poradenského procesu často myslí dostupnosť, resp. dosiahnuteľnosť pracovného miesta.
  • V sektore kariérového poradenstva pre dospelých je kvôli nízkej dostupnosti služby dopyt čiastočne uspokojovaný súkromnými poskytovateľmi služieb. Špecifický charakter klientov-samofinancovateľov (prevaha ľudí s vyššou kvalifikáciou so záujmom o vlastný kariérny rozvoj) vedie v niektorých prípadoch k prehnanému zdôrazňovaniu individuálnych faktorov kariérového rozhodovania (zručnosti, postoje, osobnostné predpoklady) oproti štrukturálnym faktorom (napr. narastajúce nerovnosti na trhu práce). Takýto dôraz môže v niektorých situáciách viesť k nedostatočnej schopnosti súkromných poskytovateľov kariérového poradenstva adekvátne reagovať na problematiky zraniteľnejších cieľových skupín (osobitne ľudí s nižšou kvalifikáciou, znevýhodnených a pod.).
  • V sektore rozvoja a riadenia ľudských zdrojov sú prvky kariérového poradenstva využívané v personálnych procesoch (výber zamestnancov, kariérne plánovanie a rozvoj, talent management, personálny audit, outplacement…) s cieľom optimalizovať alokáciu a výkonnosť ľudských zdrojov. Výzvou v tejto oblasti je vymedzenie základných princípov kariérového poradenstva v týchto činnostiach, ich podpora a ďalšie šírenie HR komunite.
  • Z perspektívy zamestnávateľov je dôraz kladený na schopnosť kariérového poradenstva prispievať k prekonávaniu nesúladu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Hoci je takéto očakávanie legitímne, v praxi môže v niektorých situáciách viesť k prehnanému zdôrazňovaniu potrieb trhu práce na úkor osobných ašpirácií a rozširovaniu kariérových príležitostí klientov.

Je zrejmé, že každý z týchto pohľadov má svoje opodstatnenie a špecifické dôrazy sú zároveň silnými stránkami konkrétneho sektora s potenciálom obohatiť ostatné oblasti. To je zároveň hlavným dôvodom návrhu na jednotný nadsektorový štandard pre kariérové poradenstvo – podporiť presahy týchto silných stránok medzi jednotlivými sektormi. Čo to ale vlastne znamená? Je takýto prístup realistický?

Čo znamená „nadsektorovosť“?

Kariérové poradenstvo v rôznych sektoroch má rôzne podoby, ale spoločné ciele.

Nadsektorovosť neznamená, že cieľom štandardu má byť jeho povinné dodržiavanie vo všetkých oblastiach ako podmienka pre poskytovanie kariérového poradenstva. Znamená, že štandard musí byť dostatočne flexibilný na to, aby ho mohli využiť poradcovia a poskytovatelia v akomkoľvek sektore pre zistenie kvality poskytovanej služby a identifikáciu možností jej zlepšenia či rozvoja vlastných zručností.

Skúsenosť ukazuje, že vytvorenie a používanie medzisektorového štandardu je nielen možné, ale dokonca želateľné (pozri napríklad štandard Matrix v Anglicku): napriek veľkej heterogenite praktík kariérového poradenstva v rôznych sektoroch prináša využívanie jednotného štandardu veľké výhody:

  • Spoločné porozumenie cieľom a základným princípom kariérového poradenstva naprieč rôznymi sektormi,
  • Zlepšenie konzistentnosti, zrozumiteľnosti a priepustnosti systému z pohľadu konečného používateľa: jednotný štandard môže prispieť k tomu, že klient dostane kvalitnú službu bez ohľadu na svoj vek, socioekonomický status, konkrétnu životnú situáciu, resp. poskytovateľa kariérového poradenstva,
  • Podpora medzisektorovej komunikácie a vzájomného obohacovania sa poradcov a poskytovateľov v rôznych sektoroch,
  • Možnosť základného benchmarkingu poskytovaných služieb v rôznych sektoroch.

Štandard ale musí byť zameraný na základné znaky kvality a nie na predpisovanie konkrétnych prostriedkov, procesov a postupov. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť komplementárnosť medzi rôznymi existujúcimi predpismi a smernicami (napr. interné normy, profesijné štandardy, procesné štandardy) a štandardom kvality. Kým tieto špecifické predpisy sú zamerané na konkrétne aspekty poskytovania služby podmienené špecifickým organizačným a inštitucionálnym kontextom, nadsektorový štandard by mal byť zameraný na nasledovné kľúčové znaky kvality služby, vychádzajúce z nadnárodných rámcov ISO, EFQM a z cyklu PDCA (“Plan” – plánovanie, “Do” – realizácia, “Check – kontrolovanie, “Act” – prijímanie opatrení):

  1. PLÁNOVANIE, JASNÉ DEFINOVANIE CIEĽOV SLUŽBY: Služba má jasne definované merateľné ciele a výstupy na strane klienta, ktoré vychádzajú zo širších strategické cieľov alebo poslania poskytovateľa.

PRÍKLAD

Plánované ciele a výstupy kariérového poradenstva sa môžu v rôznych sektoroch odlišovať, napr.:

  • V sektore školstva môže byť cieľom zvýšenie informovanosti žiakov a študentov o možnostiach vzdelávania a o príležitostiach na trhu práce…
  • V službách zamestnanosti je kariérové poradenstvo zamerané na rozvoj faktorov zamestnateľnosti, ako aj zvyšovanie pravdepodobnosti dlhodobého umiestnenia sa na trhu práce…
  • Cieľom kariérového poradcuv sektore dospelých môže byť napríklad zvýšenie miery participácie na celoživotnom vzdelávaní, zvyšovanie mobility pracovnej sily, zvyšovanie spokojnosti a súladu vzdelávacej cesty s profesijným uplatnením…

Ak má byť štandard kvality nadsektorový, nemôže byť zameraný na predpisovanie výstupov a cieľov služby (s výnimkou tých, ktoré sú želateľné naprieč sektormi, napríklad rozvoj zručností pre riadenie kariéry), ale na overenie toho, či sú ciele a výstupy služby jasne definované. Bez jasne stanovených cieľov nie je možné hodnotiť kvalitu ani efektivitu služby.

  1. EFEKTÍVNA REALIZÁCIA SLUŽBY: Služba je klientom zrozumiteľná a využíva prostriedky umožňujúce dosahovanie stanovených cieľov a výstupov.

PRÍKLAD

V rôznych sektoroch kariérového poradenstva sú využívané rôzne typy prístupov a metód:

  • V školstve prevláda najmä využívanie diagnostických nástrojov, ale dynamicky sa rozvíja aj sprostredkovanie zmysluplných kontaktov s trhom práce (napr. formou účasti na veľtrhoch práce a burzách informácií či rozvojom spolupráce medzi školou a zamestnávateľmi).
  • V službách zamestnanosti je dôraz kladený na nástroje vedúce k rozvoju konkrétnych zručností pre zamestnateľnosť: portfólio kompetencií, dotazníky pre identifikáciu zručností, simulácia pracovného pohovoru atď. Výrazné je využívanie skupinových aktivít.
  • V kariérovom poradenstve pre dospelých sa presadzujú zážitkové metódy umožňujúce kreatívne generovanie nových kariérových možností, zhodnotenie rôznych alternatív kariérového smerovania atď. Dôraz je kladený na individuálnu formu.

Nadsektorový štandard nemôže predpisovať charakter služby, využívanie konkrétnych nástrojov. Naopak, musí byť zameraný na základné charakteristiky služby, ktoré sú prierezové naprieč sektormi:

  • Je služba individualizovaná na základe potrieb konkrétneho používateľa?
  • Je služba pre klientov zrozumiteľná? 
  • Zodpovedajú používané nástroje potrebám a charakteristikám cieľovej skupiny? 
  • Sú používané zdroje (metódy, prístupy, materiálne a ľudské zdroje) adekvátne voči stanoveným cieľom? 
  • Podporuje zvolený prístup a metódy rozvoj samostatnosti a aktívnu rolu klienta? 
  • Spĺňajú používané nástroje či informačné zdroje základné parametre kvality (presnosť, validita, spoľahlivosť…)?
  • Vedie služba k rozširovaniu kariérových príležitostí klientov?
  1. ZISŤOVANIE VÝSLEDKOV A ZLEPŠOVANIE SLUŽBY: Poskytovateľ hodnotí službu voči stanoveným cieľom a výstupom na strane klienta, identifikuje možnosti zlepšenia a zlepšenia realizuje.

PRÍKLAD

Kvalita, výstupy a výsledky služby môžu byť sledované rôznou formou v závislosti na charaktere a poskytovateľovi služby: dotazníkmi spokojnosti, sledovaním definovaných výsledkových parametrov (nadobudnutie nových zručností, zmena postojov a motivácie, zvýšenie informovanosti), prieskumami spokojnosti, rozhovormi a pod. Nemôže teda byť predpísaná štandardom kvality. Kľúčové je, aby poradca/poskytovateľ mal k dispozícii spätnú väzbu týkajúcu sa efektivity a kvality poskytovanej služby a realizoval opatrenia pre jej zlepšenie. Sledované ukazovatele by sa nemali týkať len výstupov (napr. počet vytvorených akčných plánov pre integráciu na trhu práce, počet žiakov, ktorým boli poskytnuté individuálne konzultácie), ale najmä výsledkov služby.

Na Slovensku nie je kultúra hodnotenia opatrení či politík dostatočne etablovaná a najmä samostatní poradcovia nemajú možnosť sledovania takejto formy spätnej väzby týkajúcej sa efektivity služby. Aj toto musí slovenský štandard kvality reflektovať a kritériá hodnotenia nastaviť realisticky.

Aj z týchto dôvodov navrhujeme štandard, ktorý budú môcť využiť poradcovia a poskytovatelia v školstve, službách zamestnanosti, súkromnej sfére a ďalších sektoroch. Aby to ale fungovalo, je potrebné stanoviť si konkrétnejšie princípy systému riadenia kvality: dobrovoľnosť, flexibilita, zameranie na rozvoj, komplexnosť a medzisektorové obohacovanie sa. O tom viac už v nasledujúcej časti.