Ministerstvo školstva, vedy a výskumu, ktoré už od volieb hovorí o najväčšej doterajšej reforme školského systému v posledných dňoch na svojej webovej stránke zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Minister školstva Peter Plavčan sa rozhodol sprístupniť materiál už v procese jeho tvorby a predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti výchovy a vzdelávania. V prvej fáze reformy sa predkladá na diskusiu návrh cieľov, ktoré by sa mali dosiahnuť v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mládeže vo veku do 18 rokov v horizonte desiatich rokov, v ďalšej fáze tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania (text podľa portálu Školský servis).

Dokument bol spracovaný tímom expertov a výrazný podiel na ňom mal aj v poradenských kruhoch dobre známy Juraj Vantuch. Začínajú sa objavovať zaujímavé reakcie na text a k verejnej diskusii sa s ako zástupcovia oblasti kariérového poradenstva pridávame.

Text je hutným, stručným a najmä realistickým súhrnom cieľov a sme radi, že nemlčí ani o potrebe poradenstva pri voľbe povolania, resp. o kariérovom poradenstve, a to konkrétne na týchto miestach (o poradenstve v kontexte špeciálnych škôl a centier PPP sa text zmieňuje tiež, ale tieto nie sú predmetom tohoto článku):

Cieľ RŠ-1-12: Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a sociálne vylúčených spoločenstiev dostávajú účinnú podporu na dosiahnutie významne lepších výsledkov vo vzdelávaní, predčasne neukončujú vzdelávanie na základnej škole a pokračujú vo vzdelávaní na vyšších stupňoch.

Na pôde školy sú významne posilnené odborné a poradenské služby pre žiakov, ktoré sú zamerané na identifikáciu ich silných stránok a na poradenstvo pri výbere vhodnej školy vyššieho vzdelávacieho stupňa a budúceho povolania.

Komentár ZKPRK:  Súhlasíme s potrebou výrazného posilnenia poradenských služieb pre žiakov, na ktorú upozorňuje aj otvorený list Asociácie výchovných poradcov. Prijateľné (hoci redukujúce, pozri nižšie) sa javí aj zameranie na identifikáciu silných stránok. Formulujeme nasledovné pripomienky k uvedenému textu:

  • Poradenstvo by nemalo byť zamerané len na žiakov zo znevýhodneného prostredia (z tohoto pohľadu je umiestnenie tohoto textu v kapitole zameranej na znevýhodnené skupiny z formálneho hľadiska možno nie najšťastnejšie)
  • Poradenstvo nemá byť zamerané na výber vhodnej školy, ale na výber vhodného povolania, kariérového smerovania. Hoci sa môže na prvý pohľad zdať, že tu ide o spôsob formulácie, v skutočnosti ide o paradigmatický rozdiel. Aby poradenstvo pre žiakov v oblasti profesijnej orientácie bolo efektívne, musí sa radikálne zmeniť od súčasného rozdávania brožúr o možnostiach štúdia na poskytovanie možností konfrontovať sa so svetom práce žiakom a študentom. Otázke „na akú školu ísť?“ musí predchádzať oveľa zásadnejšia otázka „aké smerovanie kariéry, akú prácu si chcem vybrať…“, keďže voľba školy je vo vzťahu k voľbe povolania, profesionálneho smerovania vždy až sekundárnou. Toto zameranie musí byť prítomné najneskôr v priebehu druhého stupňa základnej školy.
  • Skúsenosti z mnohých krajín jasne ukazujú, že najefektívnejšia forma podpory žiakov a študentov pri výbere povolania či vstupe na trh práce je systematické zaraďovanie rozvoja zručností pre riadenie vlastnej kariéry do vzdelávacích programov. Niektoré elementy sú už v súčasných vzdelávacích programoch prítomné, sú však rozptýlené v rôznych vzdelávacích oblastiach, čím sa ich dopad výrazne oslabuje. Z tohoto pohľadu je zameranie na “identifikáciu silných stránok” značne limitujúce, pretože aj tie najzákladnejšie modely zručností pre riadenie vlastnej kariéry obsahujú mnohé ďalšie dimenzie, pozri napr. model DOTS: zručností pre rozhodovanie (D: decision-learning), uvedomovania si existujúcich príležitosti (O: opportunity awareness), schopnosti zvládať obdobia tranzície (T: transition learning), sebauvedomenia (S: self-awareness).

V zmysle uvedeného navrhujeme do textu v rámci kapitoly 3 doplniť nasledovné:

Škola vytvára podmienky pre rozvoj zručností pre riadenie vlastnej profesijnej dráhy a kariérové plánovanie/plánovanie kariéry žiakov podľa národne definovaného rámca. Tieto zručnosti podporujú samostatnosť a zamestnateľnosť žiaka, jeho schopnosť nájsť a udržať si zamestnanie a zvládať kariérové zmeny počas celého života. Medzi zručnosti pre riadenie vlastnej profesijnej dráhy patria napríklad schopnosť pomenovať vlastné silné stránky a záujmy, vyhľadávať informácie o trhu práce a povolaniach, vypracovať vlastný krátko a strednodobý plán kariéry, robiť rozhodnutia ohľadom vlastnej kariéry, identifikovať príležitosti, zvládať tranzície a podobne. Tieto zručnosti môžu byť rozvíjané prostredníctvom rôznych aktivít: nácvikom písania životopisu, žiadosti o prijatie do zamestnania; nácvikom pracovného pohovoru; individuálnymi a skupinovými aktivitami kariérového poradenstva; používaním internetových nástrojov s informáciami o vzdelávacích príležitostiach, o trhu práce, povolaniach a podobne.

 

Pre zaujímavosť uvádzame aj ďalšie relevantné pasáže, aj keď silno odporúčame prečítať si priamo samotný dokument:

Cieľ RŠ-3-2: Konzistentný systém odborného vzdelávania a prípravy mladej pracovnej sily je vytvorený syntézou domácej tradície a zahraničných skúseností (nová syntéza s využitím najlepších skúseností nemeckého, francúzskeho a anglosaského systému). V systéme OVP je potrebné pokračovať v

– implementácii systému bilancie kompetencií v kariérovom poradenstve a v uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Francúzsko),

– inštitucionalizácii sektorových rád a spružnení kvalifikačného systému prostredníctvom kvalifikačných jednotiek („menších“ kvalifikácií) a umožnenia ich akumulácie učiacimi sa (Veľká Británia).

Cieľ RŠ-1-14: Štát podporuje nielen formálne vzdelávanie a výchovu (vrátane domáceho vzdelávania), ale aj rozvoj neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a zabezpečuje podmienky na uznávanie vedomostí a zručností nadobudnutých rôznym spôsobom

Cieľ RŠ-3-4: Národná sústava kvalifikácií je funkčne prepojená s Národnou sústavou povolaní a reaguje na jej zmeny aj spružnením kvalifikačného systému, a to vytvorením menších kvalifikácií (kvalifikačných jednotiek), z ktorých je možné skladať väčšie kvalifikácie, a tiež novými kvalifikáciami zodpovedajúcimi požiadavkám trhu práce.

NSP by mala garantovať prísun relevantných informácií o trhu práce s ambíciou informovať o zmenách v požiadavkách na vzdelávacie výstupy v pracovných pozíciách, zamestnaniach či povolaniach, avšak bez ambície formulovať rigorózne stanovené štandardy povolaní. Naproti tomu NSK by mala rigorózne stanovovať podmienky pre priznávanie kvalifikácie. Zároveň by sa mala stať nástrojom spružnenia kvalifikačného systému vytvorením „menších“ kvalifikácií (kvalifikačných jednotiek), z ktorých by sa dali skladať „väčšie“ kvalifikácie. NSK by tak stimulovala tvorbu kratších vzdelávacích programov (a časom aj modulov vzdelávacích programov stredných odborných škôl) explicitne zacielených na získanie konkrétnej kvalifikácie aktuálne požadovanej trhom práce. Práve „menšie“ kvalifikácie by zároveň bolo možné efektívne využívať i pri aktívnej politike trhu práce, a to zaraďovaním uchádzačov o zamestnanie na kratšie vzdelávacie programy vedúce k trhom požadovaným „menším“ kvalifikáciám alebo i k priznávaniu kvalifikácii na základe preukázania prácou alebo prostredníctvom iného ako formálneho vzdelávania nadobudnutých odborných kompetencií, či zručností.

Cieľ RŠ-3-5: Inštitucionálne je zabezpečený zber dát o uplatnení absolventov na trhu práce.

Navyše, stále akútnejšou sa stáva potreba skúmania konkrétnych zručností/kompetencií, ktoré sa dajú uplatniť aj širšie a sú dobre „prenositeľné“ – uplatniteľné vo viacerých pracovných pozíciách, alebo zmenených podmienkach v blízkej budúcnosti.