“Ja len potrebujem nejaký test, ktorý mi povie, na akú prácu sa hodím…” Každý kariérový poradca sa s takýmito očakávaniami klientov pravidelne stretáva: zobrať na seba rolu veštice s krištáľovou guľou, ktorá vie o klientovi viac, než on sám. O škodlivosti tohto prístupu sme už písali: namiesto rozvoja samostatnosti v klientovi posilňuje závislosť, bezmocnosť a nevedie k udržateľným výsledkom. Prečo tento prístup ku kariérovému poradenstvu naďalej pretrváva v sektore školstva? Prečo sa nám v praxi nedarí prekonávať mýtus, že výber povolania žiaka môžeme “vyriešiť” využívaním expertných psychodiagnostických metód?

Je zrejmé, že tieto otázky sú viac provokáciou, než popisom 100%-ne vystihujúcim slovenskú realitu. Príklady dobrej praxe máme predsa aj u nás. Je otázkou, či ale nejde skôr o výnimky potvrdzujúce obavu, že ak má na Slovensku žiak k dispozícii nejakú podporu pri výbere povolania, ide vo väčšine prípadov o využitie psychodiagnostických a iných expertných nástrojov. Za mojich čias (pred 15 rokmi) výber povolania na škole prebiehal formou masového vypĺňania testu záujmov, inteligencie (Amthauerov test štruktúry inteligencie), kresbou stromu (!) a krátkym slohom o tom, ako si predstavujem jeden deň v mojej budúcnosti. Nasledoval asi 10-minútový rozhovor s psychológom z CPPPaP, ktorý mi odporúčal “vybrať si školu podľa toho, čo ma baví“. Poďakoval som a z kancelárie som odišiel ešte zmätenejší, než predtým. Využívanie psychodiagnostiky v kariérovom poradenstve ukázalo v mojom prípade v plnej nahote svoju nedostatočnosť. Problém, ktorý odhaľuje, je ale hlbší: prílišné spoliehanie sa na akékoľvek “metódy” (t.j. testy, dotazníky, párovacie algoritmy) v kariérovom poradenstve je nielen že neefektívne, ale vedie k vnímaniu voľby povolania ako jednorázového aktu, ktorý je možné “vybaviť” expertnou intervenciou.

O čom sú Gatsby benchmarky

Gatsby benchmarky popisujú súčasti komplexného systému kariérového poradenstva a vzdelávania na základných a stredných školách. Je to sústava odporúčaní a kritérií, ktorá vznikla vo Veľkej Británii na základe niekoľkoročného výskumu o tom, čo reálne funguje v kariérovom poradenstve pre žiakov a študentov. Systém ukazovateľov sa opiera o skúsenosti z rôznych krajín, v ktorých existuje kvalitný systém kariérového poradenstva pre žiakov (najmä Fínsko, Kanada, Nemecko a ďalšie). Podľa výskumov, ktoré dokument uvádza, patria k výstupom kvalitného systému kariérovej výchovy a poradenstva napríklad preukázateľne vyššia motivácia žiakov (vďaka jasne stanoveným cieľom pre ďalšie štúdium alebo profesijné smerovanie), vyššie sebavedomie, lepšie študijné výsledky a zníženie predčasného odchodu zo školy.

Ako by teda mal vyzerať dobrý systém kariérovej výchovy a poradenstva v škole podľa Gatsby benchmarkov?

1. …je postavený ako stabilný program, resp. politika školy, ktorý zapája žiakov, rodičov, učiteľov, vedenie školy a zamestnávateľov.

Všetci títo aktéri by mali program poznať a rozumieť mu. Stabilita je kľúčová – takýto program sa nedá postaviť projektovými aktivitami, ale dlhodobou snahou všetkých zúčastnených strán. Kariérová politika školy musí mať svojho koordinátora, lídra či zodpovednú osobu na škole. Politika školy v tejto oblasti by mala byť zverejnená na jej webstránke a byť pravidelne hodnotená prostredníctvom spätnej väzby od žiakov, rodičov, učiteľov a zamestnávateľov.

2. …umožňuje rozhodovanie na základe kvalitných informácií o trhu práce, povolaniach a možnostiach kariérového rozvoja.

Aby žiaci a rodičia mohli robiť informované rozhodnutia, musia mať k dispozícii informácie o voľných pracovných miestach, platoch a prognózach v jednotlivých povolaniach. Tieto informácie by mali byť sprostredkované kvalifikovaným poradcom. Žiaci a študenti majú často veľké ambície a očakávania, ale málo vedomostí o tom, ako vyzerá realita. Rodičia by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby tieto informácie využívali a sprostredkovali svojim deťom.

3. …je zameraný na potreby každého žiaka.

Škola by mala systematicky zaznamenávať a sledovať odporúčania, ktoré každému žiakovi poskytne, aby bola zabezpečená kontinuita poradenstva aj v prípade zmeny poradcu. Tieto záznamy môžu byť súčasťou existujúcej dokumentácie žiaka a mal by k nim mať prístup žiak, rodič aj učitelia. Škola by mala sledovať študijnú alebo pracovnú dráhu žiaka aspoň tri roky po tom, čo školu opustil. Politika školy v oblasti kariérového poradenstva by mala viesť k zvyšovaniu študijných a pracovných ašpirácií žiakov zo znevýhodnených skupín.

4. …prepája vzdelávacie výstupy predmetov s potenciálnymi kariérovými dráhami.

Každý žiak by vo veku 14 rokov mal rozumieť, aké je prepojenie medzi predmetom a konkrétnymi povolaniami (napr. fyzika – rádiológ, chémia – potravinársky priemysel, matematika – poisťovníctvo, občianska náuka – povolania humanitných odborov…) . Takýto prístup je súčasťou kariérovej výchovy a zároveň umožňuje učiteľom zvýšiť záujem o obsah predmetu. Učitelia by mali poznať kariérové príležitosti spojené s vyučovaným predmetom.

5. …poskytuje príležitosti pre stretnutia so zamestnávateľmi a zamestnancami z rôznych oblastí.

Tieto stretnutia môžu mať rôznu formu (napr. prednášky v škole, kariérne dni, mentorovanie, cvičené pracovné pohovory, okrúhle stoly…) a ich cieľom je umožniť žiakovi získať informácie o povolaniach a očakávaných zručnostiach priamo od zamestnávateľov.

6. …umožňuje priamu skúsenosť so svetom práce.

Skúsenosť so svetom práce môže mať rôzne podoby (exkurzia, tieňovanie pracovného miesta…). Vo Francúzsku napríklad existuje “týždeň kariéry”, počas ktorého žiaci základných škôl chodia na týždenné “stáže” k zamestnávateľovi podľa vlastného výberu (napríklad v práci rodičov).

7. …umožňuje stretnutia so strednými alebo vysokými školami,

Stretnutia môžu byť zabezpečené formou búrz informácií, dní otvorených dverí a podobne. Najefektívnejšou formou sú stretnutia s reálnymi žiakmi alebo študentami strednej a vysokej školy.

8. …ponúka všetkým žiakom príležitosť pre individuálne poradenstvo.

Poradenstvo môže byť poskytované interne alebo externe, vždy však dostatočne vyškoleným kariérovým poradcom. Individuálne poradenstvo má byť žiakovi k dispozícii vždy v kritických situáciách rozhodovania sa o ďalšom smerovaní (výber strednej alebo vysokej školy, vstup na trh práce).

Ako to vyzerá v praxi?

Ako sa darí školám vo Veľkej Británii napĺňať požiadavky Gatsby benchmarkov? Vzhľadom na náročnosť ukazovateľov nie veľmi dobre – 69% škôl síce plne dosiahlo aspoň jeden benchmark, ale už len 39% plne splnilo tri benchmarky. Najčastejšie dosiahnutým ukazovateľom je dostupnosť individuálneho poradenstva (spĺňa ho 45% škôl). Žiadna škola ale nesplnila všetky kritériá. Napriek tomu (alebo práve preto) sa stali benchmarky súčasťou vládnej stratégie pre rozvoj kariérového poradenstva a výchovy v školstve a slúžia ako vízia – bod, ku ktorému chcú britské školy smerovať. Dokument vydaný britským ministerstvom školstva “Statutory guidance for schools” obsahuje akčný plán pre zavádzanie benchmarkov do praxe:

  • Prebiehajúce opatrenie (zákonná povinnosť od roku 2012): Každá škola musí zabezpečiť, aby bolo nezávislé kariérové poradenstvo poskytované žiakom od siedmeho ročníka.
  • Od januára 2018 (zákonná povinnosť škôl): Každá škola musí zabezpečiť poskytovateľom vzdelávania (stredným a vysokým školám) prístup ku žiakom vo veku od 8 do 13 rokov s cieľom poskytnúť im informácie o možnostiach ďalšieho štúdia.
  • Do roku 2020: Každá škola má začať využívať Gatsby benchmarky pre zlepšovanie vlastnej politiky kariérového poradenstva a vzdelávania. Každá škola má žiakovi poskytnúť 7 zmysluplných kontaktov so zamestnávateľmi (aspoň jedno stretnutie za rok od siedmeho ročníka). Ministerstvo školstva vydá nástroje a príručky, ktoré pomôžu školám pri dosahovaní jednotlivých indikátorov. Ich plnenie bude súčasťou hodnotenia školy a kontrolované školskou inšpekciou.
  • Od septembra 2018: Každá škola poverí osobu zodpovednú za politiku kariérového poradenstva a vzdelávania. Týmto osobám bude poskytnuté štátom financované vzdelávanie.
  • Od septembra 2018: Každá škola zverejní informácie o svojej politike v oblasti kariérového vzdelávania a poradenstva pre žiakov a rodičov.

Čo si z tohto procesu môžeme zobrať na Slovensko?

Je zrejmé, že v tejto perspektíve kariérové vzdelávania a poradenstvo nie je možné redukovať na jednorazový akt profesijnej orientácie, ktorý je podporovaný využitím expertných nástrojov. Práve naopak: dobrý poradenský systém nemôže mať ťažisko v metódach a nástrojoch, ale v infraštruktúre (ciele, indikátory, ľudia, čas, zázemie, systém). Veď aj nám na Slovensku sa niekedy oprávnene môže zdať, že metodík už máme “plné šuflíky”, chýba nám skôr to druhé.

Využitie psychodiagnostiky či iných nástrojov (dotazníkov, párovacích algoritmov a pod.) má v systéme kariérového poradenstva svoj význam. Ale sú len jednou z jeho mnohých súčastí a na efektivitu procesu majú pomerne malý dopad. Povedané metaforicky: ak chceme vyrobiť stôl, nepomôže nám ani desať spoľahlivých pílok, pokiaľ nemáme dobre pripravené drevo, dielňu, dostatok času, návod na použitie či kolegov, ktorí nám pomôžu “pridržať” jednotlivé nohy pri konečnej montáži.

Pre Slovenský kontext sú podstatné nasledovné faktory úspechu komplexného systému kariérového poradenstva a vzdelávania v školskom systéme Veľkej Británie:

    • Komplexný a multidisciplinárny systém zapájajúci školu, žiakov, rodičov a zamestnávateľov
    • Jasne stanovené kritériá pre celý systém, postavené na výskumoch a medzinárodných skúsenostiach
    • Celoštátna stratégia s akčným plánom, vrátane termínov a alokovaných finančných zdrojov
    • Kariérové poradenstvo a výchova je súčasťou hodnotenia školy inšpekciou
    • Praktické a konkrétne odporúčania a návody pre riaditeľov škôl, učiteľov, výchovných poradcov a rodičov, týkajúce sa kariérovej výchovy a poradenstva (príklad príručky pre školu, sebahodnotiaci nástroj COMPASS)

No a čo s tou provokáciou z nadpisu článku? Depsychologizácia kariérového poradenstva a výchovy v školstve neznamená, že psychológovia nemôžu byť dobrými kariérovými poradcami, alebo že máme nebodaj prestať hľadať a vyvíjať vhodné nové nástroje – vrátane psychodiagnostiky. Tento hyperbolický slogan je výzvou k tomu, aby sa psychológovia a diagnostické prístupy stali jednou zo súčastí funkčného multidisciplinárneho systému, ktorý dá našim deťom dobré základy pre navigáciu vlastnou kariérou počas celého života.