Nie som zástancom toho, aby bolo kariérové poradenstvo výsadou nejakej konkrétnej profesie (napríklad psychológov). U nás aj v celej Európe zápas o to, kto môže kariérové poradenstvo poskytovať, vyhral jednoznačne multidisciplinárny prístup. Dnes kariérové poradenstvo poskytujú ľudia s rôznorodou vzdelávacou a profesijnou históriou, a aj to tvorí bohatstvo nášho odboru, na ktoré sme patrične hrdí a bránime si ho. Uzatváranie prístupu k poskytovaniu kariérovému poradenstvu na základe vyštudovaného odboru je cesta k odtrhnutosti od reality a sektárstvu. Napriek tomu som si po nasledovnej krátkej ale veľavravnej epizódke uvedomil riziká multidisciplinarity v kariérovom poradenstve:

Na pracovnom obede som sme sa s kamarátkou – poradkyňou bavili o rôznych workshopoch, ktoré vedú začínajúci kariéroví poradcovia. Väčšinou sa dostali ku kariérovému poradenstvu tak, že pracovali v biznis sfére a prostredníctvom nejakého kurzu alebo zážitku s kariérovým poradenstvom na vlastnej koži sa sami rozhodli pre toto povolanie (ako hovorí nemenovaná kamarátka: „Mali nejaké zjavenie…“). Takéto „zaľúbenie sa“ do kariérového poradenstva zažil každý z nás, čo sme mali v živote šťastie sa k nemu v nejakej podobe dostať. Kolegyňa ďalej ale rozprávala príhodu z jedného konkrétneho workshopu, kde poradkyňa často na základe nejakého tvrdenia účastníka vyslovovala pomerne odvážne interpretácie týkajúce sa ich osobnostných charakteristík či vnútorného rozpoloženia. Typický (hoci prehnaný) príklad takéhoto prístupu by vyzeral nasledovne:

Klient: Páči sa mi, keď sú steny v kancelárii namaľované na fialovo.
Poradca: Prekypujete nápadmi, energiou, ste kreatívna, máte v hlave úžasné veci, ale Vaše okolie to doteraz nedokázalo oceniť. Cítite sa v súčasnej práci ubitá, chceli by ste vyjsť von z tej klietky. Našťastie máte odvahu, ste ambiciózna a chcete ísť ďalej, napriek obavám cítite, že na to máte…

Čo bolo je na takejto „z reťaze utrhnutej“ interpretácie nebezpečné? Práve to, čo ho robí pre mnohých klientov príťažlivým: poradca interpretáciu vyslovuje na základe nejakého zovšeobecnenia, bez toho, aby mal o klientovi dostatok informácií. V mnohých prípadoch môže trafiť a klienta ohúriť alebo zviesť, ale práve vtedy môže mať na poradenský proces negatívne dôsledky:

  • Poradca sa môže dostať do roly veštice s krištáľovou guľou, ktorá vie o klientovi viac, než on sám („Povedzte mi, kto som a čo by som mal robiť so svojím životom“)
  • Posilňuje sa klientova závislosť na poradcovi
  • Klient vníma poradcu ako niekoho s autoritou – poradcovi je príjemné, keď je voči klientovi v pozícii autority, ale klienta tým dostáva do nerovnoprávneho vzťahu.
  • Rizikom je potom, že poradenský proces v takejto dynamike môže byť v protiklade s vedením klienta k samostatnosti a k zodpovednému riadeniu vlastného života.

Z odborného hľadiska by mal kariérový poradca namiesto interpretácií používať takzvané „reflektívne načúvanie“. Reflektívne načúvanie je technika aktívneho načúvania, pri ktorej poradca prostredníctvom reflexií (napr. zopakovanie, parafrázovanie, zosilnenie, metafora atď.) akoby „hádal“, čo chce klient povedať a ponúka mu hypotézu na overenie si vzájomného porozumenia. Tým stimuluje ďalšie, hlbšie/detailnejšie odpovede klienta. Poradca je v roli „nevediaceho“. Klientovi prostredníctvom otázok a reflexií pomáha k lepšiemu poznaniu seba samého bez toho, aby mu niečo vkladal do úst. V rámci poradenstva môžeme tiež reflexie používať strategicky s ohľadom na smer a cieľ rozhovoru:

  • Vyjadrenie záujmu, empatie, porozumenia (budovanie vzťahu)
  • Prehĺbenie alebo utlmenie emočného prežívania klienta
  • Možnosť vybrať alebo zosilniť nejaký obsah, ktorý chceme, aby klient rozvinul
  • Meniť uhol pohľadu
  • Pomáhame klientovi utriediť si myšlienky, štruktúrovať prežívanie, prehĺbiť porozumenie sebe samému

Takáto forma vedenia poradenského rozhovoru alebo procesu pomáha poradcovi lepšie porozumieť situácii a potrebám klienta a zároveň zabezpečuje jeho aktívnu rolu a plnú kontrolu nad tým, čo sa v poradenstve deje. Poradca zostupuje z piedestálu autoritatívneho odborníka a s klientom nadväzuje naozaj rovnocenný vzťah, v ktorom je jediným expertom sám klient.

Každý dobrý kariérový poradca sa učí celý život, ale krátka epizódka z úvodu článku ma vedie k zamysleniu: Ovládanie hoci aj mnohých konkrétnych techník a nástrojov nemusí nutne znamenať, že sa poradca dokáže vyhnúť niektorým problémovým a potenciálne kontraproduktívnym štýlom vedenia poradenského procesu. Akým spôsobom zabezpečiť, aby začínajúci kariéroví poradcovia ovládali aj základné poradenské mikrozručnosti pre efektívne a na klienta orientované poradenstvo?

Máte podobnú skúsenosť? Dostali ste sa niekedy do pokušenia interpretovať to, čo klient hovorí? Stáva sa to niekedy v práci s klientom aj Vám?