Národné kariérne centrum pokračuje v organizovaní výstav zameraných na prezentáciu stredných a vysokých škôl, ktoré sú určené najmä žiakom základných a stredných škôl, ale aj rodičom, učiteľom a výchovným poradcom. Výstavy majú prispieť lepšej orientácii žiakov pri výbere strednej či vysokej školy, sú však aj príležitosťou pre stretnutia zástupcov škôl s vybranými zamestnávateľmi v regióne.

Posledné takéto podujatie s názvom „KAM NA STREDNÚ“ sa uskutočnilo 28. 11. 2017 v priestoroch Mestskej športovej haly v Trnave za účasti takmer tridsiatich stredných škôl, a to nielen z okresu Trnava, ale aj zo širšieho regiónu západného či stredného Slovenska. Súčasťou podujatia bol tentokrát premiérovo aj workshop pre výchovných poradcov a ďalších zástupcov zúčastnených základných a stredných škôl, ktorému organizátori dali názov „Spolupráca základných a stredných škôl pri voľbe povolania“. Okrem asi dvadsiatky zástupcov ZŠ a SŠ sa workshopu zúčastnili aj zástupcovia štyroch významných zamestnávateľov v regióne. V prvej časti sa účastníci vyjadrovali k trom otázkam:

  • Čo funguje v oblasti spolupráce ZŠ a SŠ a čo chýba výchovným poradcom?
  • Čo môžeme urobiť, resp. zmeniť hneď zajtra?
  • Aké systémové zmeny sú potrebné na riešenie súčasných problémov?

Druhá časť bola vedená formou voľnej diskusie výchovných a kariérových poradcov škôl a zamestnávateľov, obsahom diskusie bola podpora spolupráce jednotlivých aktérov v tejto oblasti.
Keďže som workshop ako zástupca partnerskej organizácie viedol, dovoľte mi tu uviesť zopár osobných postrehov z tohto podujatia:

  • zdá sa mi, že stretnutia tohto druhu sa organizujú veľmi zriedka, sporadicky, aj táto skúsenosť ukazuje, že všetky zúčastnené strany potrebujú naozaj veľmi intenzívne navzájom a spoločne diskutovať o tom, čo je potrebné a možné urobiť, aby bol prechod žiakov zo základných na stredné školy (nielen odborné) čo najplynulejší a aby sa postupne odstraňovali nedostatky, ktoré v súčasnosti hlásia všetci, snáď okrem rodičov;
  • aj keď by sa to zdalo najjednoduchšie, zvaľovať všetku vinu za súčasný stav na rodičov žiakov končiacich základné školy nie je jednoducho možné – rodičia robia len to, resp. sa správajú tak, čo, resp. ako im to dané podmienky umožňujú;
  • na druhej strane platí i to, že základné školy veľmi málo pracujú s rodičmi žiakov, nemalo by to však byť len na výchovných poradcoch, komunikovať s rodičmi o ďalšom smerovaní ich detí by mali najmä ich triedni učitelia a ostatní vyučujúci;
  • výchovní poradcovia ZŠ, ale zrejme základné školy ako také tvrdia, že majú málo informácií nielen o duálnom vzdelávaní, ale všeobecne o povolaniach, o možnostiach odbornej prípravy – informácií je pritom podľa môjho názoru dosť, problémom však je, že výchovní poradcovia pri svojej vyťaženosti a nedostatku času práve pre činnosti spojené s profesijnou orientáciou žiakov nemajú dostatok času na to, aby ich permanentne sledovali a následne mohli odovzdávať ďalej žiakom a ich rodičom;
  • ukazuje sa, že základné školy veľmi málo komunikujú so strednými školami (nielen s odbornými), zlepšeniu v tejto oblasti by výrazne prispela väčšia aktivita a podpora zo strany centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré by mohli a mali prevziať koordinačnú úlohu pri prepájaní ZŠ a SŠ, najmä ak berieme do úvahy, že metodické usmerňovanie výchovných poradcov ZŠ a SŠ majú v náplni práce;
  • stretnutie tiež ukázalo, že školy, ale i zamestnávatelia majú záujem užšie a dlhodobo spolupracovať, mnohí zamestnávatelia sú dnes navyše schopní a ochotní prísť priamo na školy, aj na základné, predstavovať svoje výrobné programy či spektrum služieb;
  • ďalšou možnosťou pri absolútnom nedostatku vhodných priestorov a materiálneho zázemia na ZŠ je zabezpečovanie pracovného vyučovania pre vybrané učebné celky buď priamo u zamestnávateľov alebo na SOŠ rôznych odborných zameraní, na stretnutí sa spomínali aj takéto možnosti.

Toto považujem za najpodstatnejšie výstupy či momenty z toho stretnutia. Som presvedčený, že takéto aktivity majú zmysel a je potrebné organizovať ich pravidelne (možno i častejšie) aj naďalej. Bezprostredná odozva, ale aj živá diskusia všetkých účastníkov workshopu su toho najlepším dôkazom.