V dňoch 23-24.11.2018 sa v Hradci Králové konala už tretia výročná konferencia kariérového poradenstva. Názov konferencie bol „Kariérové poradenstvo v lokálnej a globálnej sieti,“ z ktorej prinášame niekoľko vybraných postrehov.

Komunity ako protiváha globálneho neoliberalizmu?

Konferenciu otváral príspevok Thomasa Dienera s názvom „Poradenstvo v turbulentnom svete“. Zdôrazňoval vzájomnú previazanosť medzi zmenou na individuálnej úrovni a na kolektívnej úrovni. Rozprával o rakúskych lokálnych experimentoch so zavádzaním ekologického životného štýlu a univerzálneho základného príjmu v komunitách, ktoré vychádzali z nadšenia konkrétnych jedincov a sietí. Svoj vstup zakončil citátom Margaret Meadovej: „Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina premýšľajúcich a angažovaných občanov dokáže zmeniť svet. Naozaj, to je jediná vec, ktorá zmeniť svet kedy dokázala.“

Budúcnosť = Súčasnosť + Nádeje – Obavy (Thomas Diener)

Ranný blok prvého dňa doplnila Rie Thomsen z dánskej univerzity v Aarhus príspevkom o kariérovom poradenstve v komunitách. Zamerala sa na problém dosahu služieb kariérového poradenstva: ľudia, ktorí by kariérové poradenstvo najviac potrebovali, ho väčšinou sami nikdy nevyhľadajú. Preto kariéroví poradcovia musia vychádzať z kancelárie a týmto klientom sa približovať. Ilustrovala to príkladom kariérovej poradkyne, ktorá pracovala vo fabrike tesne pred jej zatvorením. Jej poslaním bolo pomôcť zamestnancom pri hľadaní novej práce. Po niekoľkých dňoch, keď jej kancelária zostávala prázdna, začala chodiť priamo na výrobné linky, rozprávala sa s ľuďmi, počúvala ich potreby a po takomto nadviazaní kontaktu a získaní dôvery dokázala flexibilne reagovať na ich potreby ponukou stretnutia (individuálneho alebo aj skupinového).

Jej model kariérového poradenstva v sieťach sa skladá z nasledovných súčastí:

  • Vytvorenie príležitosti, štruktúry a zabezpečenie prístupu: Cieľom tejto fázy je identifikovať komunitu, ktorá potrebuje kariérové poradenstvo, nadviazať s ňou kontakt a vytvoriť základnú štruktúru, ktorá umožní budúcu spoluprácu. Kariérový poradca sa môže komunite priblížiť inou formou, než priamou ponukou kariérového poradenstva, pretože tieto služby ľudia väčšinou nepoznajú a nemajú o ne spontánne záujem.
  • Vstup do komunity a zvyšovanie viditeľnosti: Viditeľnosť je kľúčová, pretože umožňuje členom komunity spoznať ho a zistiť, aké služby a podporu vlastne poskytuje.
  • Poskytovanie poradenstva v komunitách: kariérový poradca musí počúvať, preukázať empatiu, rozhodovať sa, kedy sa zdrží aktivity a načúva komunite, kedy iniciatívu naopak preberie. Poskytuje individuálne alebo skupinové služby podľa konkrétnych potrieb.
  • Explorácia potenciálov v poradenstve: Kariérový poradca počúva členov komunity, iniciuje otvorený dialóg, skúma charakteristiku komunity a diskutuje možné témy, na ktoré bude poradenstvo zamerané.
  • Rozhodovanie o poradenských aktivitách: Na základe explorácie potenciálu, poradca sa rozhodne, ktoré aktivity zahrnie do poradenských služieb (individuálne, skupinové aktivity, obsah a zameranie aktivít).
  • Realizácia poradenstva.
  • Dokumentovanie a hodnotenie: Dokumentovanie môže prebiehať formou denníka aktivít (Kto sa zúčastnil poradenstva? S akým cieľom? Aký bol výsledok?). Z hľadiska hodnotenia je dôležité pýtať sa na spätnú väzbu účastníkov.

 

Mobilita a migrácia

Rosie Alexander z University of the Highlands and Islands (Škótsko) priblížila svoj výskum o role geografie v kariérovom poradenstve. Sama pochádza zo vzdialených škótskych ostrovov v Severnom mori, snažila sa teda zistiť, ako nedostupnosť pracovných príležitostí v regióne vplýva na mobilitu občanov a na ich kariérové voľby. Zaujímavá ale bola najmä jej  kritická reflexia poradenskej praxe v oblasti pracovnej mobility. Klasické modely kariérového poradenstva sa takmer nevenujú problematike geografie: napríklad prístupy postavené na zhode („matching“) medzi klientom a povolaním sú postavené na osobnostných črtách, zručnostiach atď., ale úplne ignorujú fakt, že zďaleka nie všetky povolania sú dostupné v každom regióne. V neoliberálnej ideológii sa pracovná mobilita považuje za niečo samozrejmé a želateľné, pritom môže mať negatívny dopad na lokálne komunity (vyľudňovanie) aj na človeka (vykorenenosť, osamelosť, pretŕhanie tradičných väzieb). Aj z preto by problematika pracovnej mobilita mala stať integrálnou súčasťou kariérového poradenstva. Rosie Alexander z tejto perspektívy konceptualizuje 2 základné postoje poradcu:

  • Mobilizátor (mobilizer): Predpokladá, že mobilita je v najlepšom záujme klienta. Jeho cieľom je posilňovať sebadôveru a zdroje klienta pre realizovanie mobility.
  • Integrátor (integrator): Predpokladá, že mobilita neslúži nutne najlepším záujmom klienta a uznáva hodnotu iných volieb. Pomáha klientovi určiť priority a porozumieť príležitostiam v jeho regióne.

Je mobilita vždy dobrá? Čo je dobré pre jedinca, nemusí byť dobré pre spoločnosť (Rosie Alexander)

Asa Sundelin rozprávala účastníkom o skúsenosti s poskytovaním kariérového poradenstva imigrantom vo Švédsku, ktoré v roku 2015 prijalo tisíce utečencov zo Sýrie. V praktickom cvičení požiadala účastníkov, aby na osobitné papiere napísali činnosť, ktorú radi robia; miesto, na ktorom trávia veľa času a osobu, ktorá je pre nich dôležitá. V následnom kroku sme tieto papiere museli jeden za druhým roztrhnúť. Napriek tomu, že išlo o symbolické gesto, umožnilo nám to aspoň trošku sa vcítiť do situácie ľudí, ktorí vplyvom vojny museli všetko opustiť a začať nový život v neznámej krajine. Asa skúma bariéry, s ktorými sú imigranti konfrontovaní v poradenskom procese:

  • Jazykové a znalostné asymetrie
  • Rozdielne roly a očakávania
  • Vyjednávanie hodnôt a príležitostí
  • Neistota a úzkosť ohľadom budúcnosti

Zároveň zdôraznila, že prílev migrantov mal na sektor kariérového poradenstva vo Švédsku pozitívny dopad – poradcovia sú nútení reflektovať svoju prax, vzdelávať sa a adaptovať ju do nových kontextov a pre nové cieľové skupiny.

Kariérová adaptabilita a identita v multikulturálnych kontextoch

Petr Hlaďo s Lenkou Houškovou prezentovali výsledky prebiehajúceho longitudinálneho výskumu, ktorý mapuje súvislosť medzi využívaním kariérových služieb a kariérovou adaptabilitou stredoškolákov. Zistili, že služby kariérového poradenstva využívajú častejšie žiaci, ktorí spájajú svoju budúcnosť s vyštudovaným odborom. Opakované využívanie služieb kariérového poradenstva súvisí s vyššou mierou kariérovej adaptability, konkrétne jej rozmerov záujem, zvedavosť a sebadôveru žiakov. Výskum naznačuje viaceré otázky pre nastavenie systému: Je potrebné zamerať sa na zvyšovanie využívania jednorazových služieb pre žiakov, alebo na systémové nastavenie nadväznosti jednotlivých typov služieb?

Početnosť využitia kariérových služieb súvisí s vyššou kariérovou adaptabilitou žiakov (Lenka Houšková, Petr Hlaďo)

Mika Launikari z Fínska predstavil svoj výskum o tom, ako zážitok z kontaktu z rôznymi kultúrami formuje individuálnu identitu. Táto problematika je relevantná najmä pri pracovníkoch, ktorí majú medzinárodné kariéry: Napríklad len v Európskych inštitúciách pracuje viac ako 50 000 zamestnancov (hoci len 6% celkového rozpočtu EU ide na ich platy). Mika sa venoval najmä intra-európskej mobilite. Prostredníctvom štruktúrovaných rozhovorov skúmal intelektuálny kapitál 20 zamestnancov troch európskych agentúr v Írsku, Taliansku a Grécku. V globalizovanom svete sú profesijné identity menej stabilné a menej trvalé, stávajú sa rôznorodé, pretože ľudia sa cítia súčasťou viacerých skupín, projektov. Nika Launikari konceptualizuje tzv. „homo interculturalis“, v ktorom je koncept intelektuálneho kapitálu pozostávajúceho z ľudského, sociálneho a organizačného kapitálu obohatený o „kapitál identity“.

Záver

Aké boli moje dojmy z konferencie? Z hľadiska odborných tém pokladám za najperspektívnejšiu konceptualizáciu poskytovania kariérového poradenstva „v komunitách“ od Rie Thomsen. V paralelných sekciách boli zaujímavé najmä diskusia o limitoch Národnej sústavy kvalifikácií pre zvyšovanie profesionality poradcov a zlepšovanie kvality kariérových služieb (uvedená a moderovaná Lukášom Vlčekom z centra Kariéra Info v Plzni) a diskusia o regionalizácií systému kariérového poradenstva v Česku (Zuzana Freibergová).  Český pohyb v tomto smere má podobu regionálnych akčných plánov a regionálnych paktov pre zamestnanosť, ktoré vytvárajú štruktúru pre potenciálnu koordináciu a rozširovanie služieb na úrovni regiónu. Môžeme očakávať, že k takémuto vývoju dôjde aj na Slovensku.

Organizačne bola konferencia zvládnutá výborne a už tradične sa niesla v uvoľnenom duchu, ktorý poskytuje dostatočné množstvo príležitostí na neformálne sieťovanie. Účasť bola oproti prvým dvom ročníkom o niečo nižšia a s tým súvisí aj záverečná poznámka: Kým prvé dva ročníky (2016 v Brne, 2017 v Prahe) bolo možné aspoň čiastočne vnímať ako česko-slovenskú akciu, v Hradci Králové bolo zástupcov zo Slovenska medzi účastníkmi a príspevkami o poznanie menej. Možno je to dôsledkom väčšej vzdialenosti, ale aj očakávania veľkej konferencie IAEVG, ktorá sa bude konať v Bratislave a v Brne v septembri 2019, na ktorú sme v záverečnom slove všetkých účastníkov srdečne pozvali.