Medzinárodná konferencia “Kariérové poradenstvo v meniacom sa svete” sa konala v Prahe v dňoch 10. až 11. novembra 2017.  Obsah konferencie bol zameraný na význam kariérového poradenstva a podpory kariérového rozvoja jednotlivca v kontexte zmien spoločnosti. Konferencia bola organizovaná Centrom Euroguidance v ČR v spolupráci s Katedrou andragogiky a personálneho riadenia FF Univerzity karlovej.

Konferenciu otvoril minister školstva ČR Stanislav Štech. V úvodnom príhovore pripomenul, že kariérové poradenstvo má rastúci význam aj v strednej a východnej Európe, pretože aj u nás sme svedkami zrýchľujúcej sa nestability na trhu práce. Zdôraznil záujem ministerstva školstva a ďalších verejných inštitúcií v ČR poskytnúť občanom podporu pri kariérových tranzíciách – kariérové poradenstvo musí byť podporované nie len v školách, ale aj v službách pre dospelých.

Pojem “kariéra” – prečo ho ľudia vnímajú negatívne?

Ingela Bergmo-Prvulovic zo Štokholmskej univerzity predstavila svoj výskum týkajúci sa vnímania pojmu kariéra. Ukazuje sa, že existujú tri protirečiace si reprezentácie tohto pojmu, ktoré su typické pre tri veľmi odlišné perspektívy:

  1. Perspektíva bežného človeka: Medzi bežnými ľuďmi je slovo “kariéra” spojené s úspechom, rastom a osobným rozvojom. Zaujímavým zistením je, že sa spája skôr s negatívnymi konotáciami. (Je načase začať používať iný pojem?)
  2. Perspektíva kariérového poradcu: Kariéroví poradcovia sú profesionálne deformovaní a vnímajú kariéru v súlade s jej “akademickou” definíciou ako osobnú životnú dráhu konkrétneho jednotlivca, resp. klienta.
  3. Perspektíva potrieb firmy, ekonomiky a spoločnosti: Kariéra je vnímaná ako stratégia pre zlepšenie výkonnosti firmy alebo spoločnosti, ako zdroj pre dosiahnutie ekonomických cieľov.

Otázka o tom, ako tieto tri perspektívy zosúladiť, je veľkou výzvou a silne ovplyvňuje prax kariérového poradenstva. Aj ostatné úvodné príspevky zahraničných hostí (Jean-Jacques Ruppert, Maria Eduarda Duarte) smerovali k tomu, že kariérové poradenstvo nemôže byť podriadené výlučne trhovým silám – nemôže si vystačiť s tým, že pomáha klientovi nájsť jeho miesto v sociálnom a ekonomickom prostredí. Úlohou kariérových poradcov je aktívne sa podieľať na zmene prostredia a kontextu tak, aby poskytovalo spravodlivé príležitosti pre každého. Kariérové poradenstvo teda nemá byť v prvom rade nástrojom ekonomického rozvoja.

Tristram Hooley: Nie každá spoločenská zmena je dobrá a nezvratná

Tristram Hooley otvoril sobotné sympózium hĺbkovou analýzou toho, čo v realite znamenajú zmeny na trhy práce. Popísal prevládajúci neoliberálny naratív, ktorý zdôrazňovaním individuálnej zodpovednosti vytvára tlak na občanov, aby maximalizovali vlastný ľudský kapitál, rozvíjali svoje podnikateľské zručnosti a súťažili medzi sebou. Zároveň bola oslabená psychologická zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom (vzájomný vzťah a zodpovednosti) ako aj spoločenské inštitúcie (pokles odborového organizovania), čo vedie k nárastu prekarizácie a odcudzenia. Kariérové poradenstvo na tento vývoj reaguje posunom od jednorazových riešení a zamestnania k zamestnateľnosti, zručnostiam pre riadenie vlastnej kariéry a kariérovej adaptability. Tristram Hooley spochybnil niektoré prevládajúce mýty o zmenách na trhu práce. Napriek tomu, že sa mnoho hovorí o tom, že ľudia menia zamestnanie čoraz častejšie, v realite vo Veľkej Británii dochádza k poklesu v pracovnej mobilite. Mladí ľudia sa boja meniť – ak majú prácu, snažia sa zachovať si ju a oproti predchádazjúcej generácii menia zamestnanie o 30% menej častejšie. Sú tieto zmeny nezvratné? Tristram Hooley tvrdí, že nie – je možné ich zvrátiť alebo korigovať, ale vyžaduje si to politickú aktivitu. Príkladom je nedávne rozhodnutie britského súdu, ktorý potvrdil, že Uber musí svojich šoférov považovať za zamestnancov s právami, ktoré im zo zákonníka práce prináležia. V závere Tristram zdôraznil, že zmena v práci nie je niečo nové a nie všetky zmeny sú pozitívne a želateľné. Ako by na to malo reagovať kariérové poradenstvo? Malo by viac brať do úvahy sociálny a politický kontext a jeho vplyv na proces konštruovania individuálnej kariéry.

Záverečné sympózium a Ronald Sultana: Kariérové poradenstvo je nástrojom sociálnej spravodlivosti

Ronald Sultana vo svojich príspevkoch v sympóziu a v záverečnom sympóziu nadviazal, že kariéroví poradcovia by sa namiesto hádzania zodpovednosti na klienta (“Je to vaša chyba, nemáte dostatočné zručnosti…”), mali postaviť negatívnym zmenám v ekonomickom a sociálnom systéme. Takáto koncepcia sa odráža aj v definícii kariérového poradenstva Ronalda Sultanu: “Kariérové poradenstvo je dialogickým a obojstranne pedagogickým vzťahom, ktorý pomáha jedincom a skupinám uvedomovať si sociálne sily ovplyvňujúce svet práce a šírku príležitostí, ktoré majú k dispozícii a zároveň im poskytuje politické zručnosti, siete, komunitné zdroje, hodnoty a dispozície pre boj za spravodlivé sociálne a pracovné usporiadanie, v ktorom rozvoj a sebanaplnenie jedinca prispieva k rozvoju a naplneniu ostatných.

Ako ale tieto myšlienky previesť do konkrétnej praxe? Kariéroví poradcovia (najmä tí, ktorí pôsobia v službách zamestnanosti alebo ktorí pracujú s ohrozenými skupinami) sú pri snahe o spravodlivejšiu spoločnosť konfrontovaní s výraznou nerovnováhou síl medzi klientom a jeho socio-ekonomickým kontextom. V takýchto prípadoch by kariérový poradca mal nezamestnanému pomôcť zmeniť naratív bezmocnosti (“Nemám dosť zručností, nemám dobré vzdelanie, neviem sa predať…”) na pozitívny naratív – zamerať sa na to, čo sa podarilo a hľadať zdroje, ktoré má klient k dispozícii pre zmenu svojej situácie. Zároveň je vhodné využívať skupinovú prácu, ktorá dá ľuďom možnosť vyjadriť sa k vlastnej situácii, uvedomiť si a pomenovať nespravodlivosti, s ktorými sú konfrontovaní – pomenovanie nespravodlivosti je síce len prvým, ale nevyhnutným krokom pre realizáciu zmeny. Kariéroví poradcovia si musia uvedomiť, či a ako reprodukujú dominantný neoliberálny diskurz. Je potrebné tento diskurz dekonštruovať a vytvoriť nový, zameraný na spoluprácu a komunitu.

Falošné predstavy o bezmocnosti klienta a o úlohe kariérového poradenstva

Ako sa má kariérový poradca správať k chudobným a vylúčeným? Nemali by sme automaticky predpokladať, že chudobní nemajú žiadne zdroje. Aj takýto predpoklad je stigmatizačný a vedie k posilňovaniu naratívu bezmocnosti. Kariéroví poradcovia majú často nesprávne predpoklady, ktoré vyplývajú z ich profesionálnej deformácie. Napríklad predpokladajú, že kariérové poradenstvo, ktoré ponúkajú, je pre ich klientov relevantné a užitočné. Predpokladajú, že pre každého je práca centrom života, hoci v realite môže hrať pre mnohých iba okrajovú úlohu. Ďalším predpokladom je, že každý potrebuje nejaký kariérový cieľ a plán. Alebo že sa potrebuje uplatniť na formálnom trhu práce. Tieto predpoklady nemusia v niektorých prípadoch, kultúrach a regiónoch platiť a preto je potrebné, aby kariéroví poradcovia pristupovali ku svojim klientom s pokorou. Je potrebné tiež vystúpiť Namiesto toho, aby sme sa sústredili na kvalitu nástrojov a metód by sme sa mali zamerať na to, ako byť bližšie ľuďom a spolu s nimi tvorili lepšiu spoločnosť. Pomáhať im nadobudnúť kritický pohľad na existujúce nespravodlivosti.

Sultana v závere svojho príspevku predstavil tri základné predstavy o kariérovom poradenstve:

  • sociálne-efektivistický prístup: zdôrazňuje “matching”, to znamená prepájanie človeka s potrebami trhu práce a spoločnosti, mechanizmus dopytu a ponuky, realizmus, umiestnenie na trhu práce. Takýto pohľad je dominantný najmä v školách osobnostných čŕt a faktorov (“trait-factors”) a kompetenčných prístupov (napríklad aj bilancia kompetencií)
  • rozvojový prístup: zdôrazňuje psebarealizáciu, osobnú voľba, napomáhanie osobnému úspechu… Najviac tento pohľad odrážajú konštruktivistické a naratívne prístupy ku kariérovému poradenstvu.
  • sociálne rekonštruktivistický prístup: snaží sa dekódovať a čítať svet a odráža sa v kriticko-reflektívnej praxi (“aký svet je, aký by mal byť a ako ho zmeniť”). Presadzuje emancipatívny prístup objajujúci zmenu a sociálnu spravodlivosť. Tento pohľad je reprezentovaný v štrukturálnych školách kariérového poradenstva.

Tieto prístupy sú v histórii kariérového poradenstva stále prítomné, ale väčšinou je jeden z nich dominantný. Je na kariérových poradcoch a expertoch, aby sme sa zasadzovali za to, ktorý to bude. Každý kariérový poradca by si mal byť vedomý týchto širších spoločenských a politických súvislostí a poslania kariérového poradenstva. Pokiaľ nebude kariérové poradenstvo záujmom celej spoločnosti (a jeho dostupnosť nebude garantovaná verejnými financiami), svoje poslanie pre sociálnu spravodlivosť nebude môcť napĺňať – bude slúžiť výlučne tým, ktorí zo súčasného spoločenského usporiadania profitujú (úspešní a zabezpečení ľudia). Ronald Sultana na záver svojej prednášky pripomenul, že ľudia žijúci v útlaku svoju situáciu málokedy vnímajú ako útlak. Vnímajú ju ako život, zdá sa im prirodzenou súčasťou života. Preto je potrebné urobiť našu prax kariérového poradenstva emancipatívnou. V záverečnej prezentácii Lenka Martinkovičová predstavila moderné prístupy kariérového poradenstva, najmä naratívne, sociálne-konštruktivistické a systemické školy kariérového poradenstva.

Konferencia “Kariérové poradenstvo v meniacom sa svete” svojou témou presahuje hranice odboru kariérového poradenstva, ale vzhľadom na účastníkov aj hranice strednej a východnej Európy. Sociálna spravodlivosť je na Slovensku relatívne málo diskutovaná téma, hoci napríklad diskusia o nízkych mzdách nadobúda na intenzite. Ako to môžeme využiť pre presadzovanie záujmov kariérového poradenstva?