Vzdelávacia mobilita s názvom Strenght based coaching and counselling, ktorej som sa vďaka podpore grantu Erasmus+ a ZKPRK zúčastnila, sa uskutočnila 22 – 26.10.2018 v rakúskom Linzi pod vedením lektora Yvora Broer zo spoločnosti In Dialogue. Jeho prístup vychádza z pozitívnej psychológie a využíva tiež niektoré časti systemického prístupu. Hlavnú myšlienku možno charakterizovať nasledovne:
“Ak niečo funguje, rob to častejšie. Ak niečo nefunguje, začni robiť namiesto toho niečo iné.”
Odpovedá na otázky: čo je pre ľudí správne a ako to posilniť? Čo je pre nich nesprávne a ako s tým zaobchádzať? Základnou premisou je, že v živote ľudí existuje situácia problémová ako aj bezproblémová a našou realitou sa stáva to, čomu venujeme pozornosť. Zameranie sa na zdroje a úspechy nám dáva energiu na riešenie našich problémov. Sústredenie človeka sa obracia na nachádzanie výnimiek z problémových situácií, zisťovanie, čo funguje, posilňovanie toho najlepšieho – motivácie, inovácie a kreativity.
Poradca neprichádza s vlastnými riešeniami ale kladie otázky tak, aby s riešeniami prichádzal samotný klient. Technika kladenia otázok je poradcovou najsilnejšou zbraňou. Zároveň upriamuje klienta na to, že človek môže zmeniť sám seba, svoje postoje, správanie a tým dosiahnuť posun aj u iných (prípadne v danej situácii). Zmeny je možné dosiahnuť hlavne vďaka malým, postupným krokom. Poradca sa snaží o prerámovanie situácie z problémovej na bezproblémovú.
Môžeme sledovať dva základné smery – “appreciative” (oceňujúci) a “solution focused” (zameraný na riešenie). Hoci majú veľmi veľa spoločného, líšia sa v postupnosti jednotlivých fáz.
Oceňujúci prístup:
- uzatvorenie dohody, identifikácia túžob skrytých za problémom, výzvou
- preskúmanie minulých silných stránok, výnimiek z problémov a zdrojov
- predstava želanej budúcnosti
- inovovanie cesty, nasmerovanie silných stánok do budúcnosti
- záver, spätná väzba a zadania (úlohy)
Prístup zameraný na riešenie:
- uzatvorenie dohody, preskúmanie, vyjasnenie problému alebo výzvy
- definovanie želanej budúcnosti
- definovanie cieľov a ich skúmanie
- preskúmanie výnimiek, zdrojov a múdrych krokov
- záver, spätná väzba a zadanie
1. Definovanie výzvy alebo problému
V dnešnej dobe (obzvlášť v pracovnom živote), sa hovorí o výzvach namiesto problémov. Slovo problém však aj v pozitívnom prístupe akceptujeme (ak to klient vníma ako problém, je to probléme).
Už samotné hovorenie o probléme a jeho rozmotávanie pomáha riešiť situáciu. Čím väčší je problém, tým väčší sen je za ním skrytý. Je dôležité započúvať sa (prípadne si zaznačiť) kľúčové slová, podporiť diskusiu aktívnym počúvaním, parafrázovaním, zrkadlením a prípadne aj pracovať s tichom. V tejto fáze sa poradca veľa pýta, žiada vysvetlenia jednotlivých pojmov (kľúčových slov ako sú napríklad “táto situácia” “pomoc” “zaseknutý” „vzdať to” a pod. )
Na dôslednú formuláciu výzvy alebo problému (ale napríklad aj vysnívaného stavu v ďalších fázach) je vhodné použiť tzv. „triangle questions“. Ide o hĺbkové skúmanie konkrétnych situácii zamerané na 3 dimenzie:
- činy, správanie (Kto čo urobil, povedal? Čo sa stalo potom? Aké to malo dôsledky?)
- emócie (Aké mal pocity?)
- myšlienky (Čo si pri tom myslel?)
Ak ide o výzvu súvisiacu s iným človekom, alebo ľuďmi, klientovi môže výrazne pomôcť uvedomiť si, že každý človek jedná v súlade s určitou logikou, ktorá z jeho pohľadu dáva zmysel. Poradca ho môže sprevádzať aj v premýšľaní o tom, akú logiku mohlo správanie druhého človeka z jeho pohľadu mať. Môže položiť otázky ako: “Čo si myslíte že osoba x cítila v danej situácii? Čo si myslíte, že je pre osobu x dôležité? Čoho sa podľa vás x obáva?” Tento postoj môže pomôcť klientovi zmierniť negatívne pocity voči niektorým osobám, s ktorými je v konflikte alebo pociťuje na nich hnev. Na druhej strane je však potrebné ustrážiť hranicu medzi pozeraním sa na veci z pohľadu osoby, s ktorou má klient problém a interpretáciou jeho správania prípadne určovania diagnóz.
Už v tejto fáze však je možné upriamiť klienta na uvedomenie si dôsledkov činov a pýtať sa, aký bol vzťah medzi tým, čo urobil, povedal a cítil a myslel si. V tomto momente často klienti začínajú hovoriť o hodnotách a princípoch.
V prvej fáze procesu sa často objavia aj ďalšie témy, problémy a výzvy, avšak je potrebné spolu s klientom určiť tému daného stretnutia (a iné odložiť na prípadné ďalšie stretnutie). Po dôkladnom úvodnom rozhovore je možné jasné definovanie osobnej výzvy a odpovedať na otázku: “Aké komplikácie vám spôsobuje daná výzva, problém?” Malo by byť záverom prvej fázy a zároveň východzím bodom tej druhej. Klienta nabádame k formulácii, ktorá vystihuje osobnú výzvu napr. preformulovanie zo “šéf ma znervózňuje” na “cítim sa nervózne keď prichádza šéf”). Uvedomenie si vlastnej zodpovednosti je dôležitým predpokladom pre úspešnosť nasledujúcich techník.
2. Definovanie želanej budúcnosti – Ako by ste chceli, aby to bolo?
Klient často vie čo nechce, ale nevie čo chce. Dodáva podrobné, “šťavnaté” popisy svojich problémov a všetkého, s čím nie je spokojný. Zvyčajne však veľmi stručne odpovedá na otázku, ako by chcel, aby to bolo. Najčastejšia cesta popisu cieľa je absentovanie problému. Poradca v tejto fáze musí byť vytrvalý aby sa s klientom dopracoval k bohatému detailnému popisu vysnívaného stavu. Čím podrobnejšie sa nám podarí popísať želanú budúcnosť, tým ľahšie bude definovať kroky, ktorými sa tam dostaneme.
K tomu môžeme použiť techniku “Zázraku”. Klienta inštruujeme nasledovne:
“Predstavte si, že dnes zaspíte hlbokým spánkom, a zatiaľ sa stane zázrak. Vaše problémy zmiznú. Osobná výzva o ktorej sme sa bavili už neexistuje. Pretože ste spali, netušíte, čo sa stalo. Zázrak sa týka zmien len u vás. Všetko ostatné ostáva nezmenené. – Čo si všimnete, keď vstanete? Čo je iné? Čo si môžu všimnúť ostatní? (Hovoríme v prítomnom čase, vedieme k tomu aj klienta). Sústredenie prenášame na to, čo je, namiesto toho, čo nie je (Ak klient hovorí o tom, že jeho šéf už ho neznervózňuje – prerámovať napr. na “Cítim sa kľudný keď šéf prichádza do miestnosti s ďalšími úlohami”…”
Používame otázky: Aké to je? Čo ešte? Ako vyzerá daná situácia? Ako sa správate? Čo robíte, hovoríte? Ako sa prejavujete? Čo pri tom cítite? Čo si myslíte? Ako vnímate svoje okolie?
Stále treba mať na zreteli, že zázrak sa týka iba klienta, zmenil sa iba on, nie svet okolo neho?! Zdôrazňujeme kontrolu nad vlastným životom, vlastný vplyv.
3. Definovanie cieľov
Z kvalitného a podrobného definovania želaného výsledného stavu môžeme vychádzať pri stanovovaní cieľov. Dobre definované na riešenie orientované ciele:
- obsahujú konkrétne znaky, vďaka ktorým klient vie, že dosiahol cieľ (problém je vyriešený, výzva neexistuje).
- ich výsledky sa opakujú,ide o procesy ktoré klient robí ináč a dobre (nie jednotlivé akcie).
- pri splnení cieľov môžeme pozorovať prítomnosť želaného (nie neprítomnosť neželaného).
- definované sú malé a realistické kroky, ktoré možno dosiahnuť behom cca 2 – 3 týždňov a sú konkrétne (ľahko rozpoznateľné, či sa splnili)
- ich dosiahnutie je pre klienta dôležité.
Pri definovaní cieľov môže pomôcť použiť techniku škálovania (Na škále od 0 po 10, kde ste teraz? kde je ideálny stav? Akú úroveň by ste chceli dosiahnuť aby ste boli spokojný? Ako to vyzerá na tomto leveli? Ako budete vedieť, že ste o stupeň vyššie a pod..)
4. Skúmanie výnimiek a zdrojov
S klientom sa zameriame na obdobia, situácie, v ktorých sa klient nachádzal na želanej úrovni, alebo bližšie k nej ako teraz.
Poradca klienta vedie k presunutiu jeho pozornosti na tieto pozitívne skúsenosti a veci, ktoré pre neho fungujú. Nabáda ho k pripomenutiu si konkrétnej situácie. (Aký bol váš najväčší úspech v danej oblasti? Popíšte mi ho čo najpodrobnejšie… ) Pýta sa otázky: “Ako to vtedy vyzeralo? Čo bolo na tom najlepšie? Na čo ste hrdý? Čo potom nasledovalo? Kto bol do toho a ako sa ho to týkalo? Aké prekážky ste museli prekonať? Ako sa vám ich podarilo prekonať? Ako ste vedeli, čo treba spraviť? Aké svoje kompetencie, vlastnosti, vedomosti, danosti, schopnosti, talenty ste uplatnili? Vďaka čomu to bolo možné? Kedy to bolo najlepšie? Ako ste sa cítili? Čo ste sa z toho naučili? Ako by ste nazvali skúsenosti, ktoré ste takto nazbierali? Aké to malo dôsledky na vašu prácu? Ako by ste to mohli zažiť znova? Ako by ste mohli znova využiť tie kompetencie, vlastnosti, vedomosti, danosti, schopnosti, talenty, ktoré ste využili vtedy?”
Mnohí klienti majú ťažkosti definovať nejaký svoj úspech. V tomto prípade poradcovi pomáhajú otázky smerované na výnimky: „Kedy ste zažívali tento problém v menšom rozsahu? Kedy máte pocit, že ten problém má nad vami menšiu moc? Čo je vtedy iné? Čo ste vtedy robili ináč? Aké to malo dôsledky? Čo si myslíte, že mohli pozorovať ostatní?”
Je potrebné venovať sa tiež otázkam smerovaným na stratégie zvládania a zdroje: „Keď je tá situácia taká ťažká (problém taký veľký), čo vám pomohlo dostať sa až sem? Čo ste urobili? (akceptovať aj stratégiu vyhýbania, ak je účinná) Čo vám k tomu pomohlo? Ako vás to napadlo? Aké sú podľa vás zdroje, ktoré Vám pomáhajú zvládať tieto situácie? V akých iných situáciách používate tieto zdroje, kompetencie, vlastnosti atď.?”
Pri preskúmavaní zdrojov je tiež vhodné naviazať na techniku škálovania a spojiť aj s časovou osou – pýtať sa na úroveň výzvy v jednotlivých obdobiach života. Grafické znázornenie je vhodné použiť pre silnejší zážitok z tejto techniky. Diskusia si pri tom začína prirodzene uberať smerom k jednotlivým krokom, ktoré klient vie urobiť, aby sa dostal bližšie k svojmu vysnívanému cieľu. Poradenský proces plynule smeruje k záverečnej fáze.
5. Záver
V poslednej fáze sa poradca sústredí na reflexiu procesu. Zameriava sa na verbalizovanie toho, čo si klient vezme z rozhovoru: Na akých cieľoch bude pracovať a čo bude prvou známkou úspechu? Pri zadávaní úloh autori odporúčajú nepridávať klientovi ďalšie úlohy do zoznamu. Pobáda ho skôr k tomu, aby robil veci rozdielne. .
Na záver je tiež vhodné dať klientovi uznanlivý, oceňujúci feedback a povedať mu o tom, čo zaujalo poradcovu pozornosť, k čomu bol najviac priťahovaný, čím ho to inšpirovalo.
Výzvy pre poradcu pri využívaní oceňujúceho prístupu:
- počúvať so zameraním na výnimky z problémov a výziev a zvládanie situácií
- situácie výnimiek preskúmať rovnako dôkladne ako by sme sa zvyčajne zaoberali problémami
- smerovať klienta na uvedomenie si vlastného vplyvu
- sledovať interné (vedomosti, kompetencie, zámery, hodnoty, skúsenosti, pocity atď. ) ako aj na externé faktory (priatelia, rodina, organizácie, kolegovia)
- akceptovať, že aj nerobiť nič je vlastne robiť niečo…
V prípade, ak poradca pôsobí v rámci nejakej organizácie, je dôležité, aby si uvedomoval jednotlivé domény, v ktorých sa komunikácia odohráva (či ide o osobnú doménu, doménu reflexie alebo doménu produkcie resp. organizácie. Obzvlášť v situácii, keď sa strieda v roli poradcu a manažéra.
Autor: Katarína Štukovská
