Záujem o používanie informačných a komunikačných technológií („IKT“) v kariérovom poradenstve sa datuje od 60. rokov minulého storočia. Súčasná epidémia nám ukázala ich potenciál transformovať oblasť kariérového poradenstva. Tieto nástroje môžu uľahčiť prístup a zvýšiť kapacitu poradenských služieb. Čoraz častejšie sa používajú ako doplnok k existujúcim službám, ale v niektorých prípadoch aj ako alternatíva k tradičným osobným službám. V každom prípade často zohrávajú úlohu agenta zmeny v sektore kariérového poradenstva.
Reflexia úlohy IKT v kariérovom poradenstve nie je zďaleka nová. Na koncepciu integrácie nástrojov IKT boli navrhnuté dve protichodné paradigmy (Watts, 2002), ktoré sa líšia podľa dôležitosti, ktorá sa prikladá vzťahu medzi jednotlivcom a poradcom:
- Model zameraný na zdroje, v ktorom sú používateľom k dispozícii rôzne zdroje – poradca je považovaný za jeden z nich. Obmedzenia tohto modelu sú zrejmé – nenecháva priestor na vytvorenie fungujúcej aliancie, ktorá je jedným z kľúčových prvkov efektívnych poradenských zásahov. Táto paradigma navyše nezohľadňuje nekognitívne aspekty rozhodovania vo veciach kariérneho rozvoja.
- Model zameraný na vzťah kladie do centra pozornosti vzťah s poradcom a ostatné zdroje považuje za podporu tohto vzťahu. Tento model nie je vyňatý z kritiky z metodologického hľadiska (poradca ako držiteľ moci na pozícii experta) ani z ekonomického hľadiska (náklady spojené s nasadením modelu „náročného na pracovnú silu“), ale v kontexte, v ktorom Kurzy kariérového poradenstva sa stávajú stále viac individualizovanými a multimodálnymi. Profesionáli sa stretávajú s touto úlohou „manažérov zdrojov“, ktorí pomáhajú jednotlivcom nájsť prostriedky, ktoré im pomôžu najlepšie splniť ich potreby.
Ako navrhnúť tieto multimodálne programy kariérového poradenstva tak, aby prispievali k rozvoju osobnej autonómie? Ako ich sprístupniť pri súčasnom zohľadnení požiadaviek na prispôsobenie služieb vo vzťahu k potrebám?
Po prvé, poďme zhodnotiť situáciu. Poradcovia používajú IKT ako prostriedok na šírenie informácií (o odboroch, trhu práce, ponuke vzdelávania atď.), na ponúkanie automatizovaných interakcií (najmä vo fáze počiatočnej, kde dochádza k dematerializácii a „automatizácii“ niektorých aktov, čo umožňuje odborníkom zamerať sa na osobnejšiu podporu) a ako komunikačný a interakčný prostriedok (synchrónny alebo asynchrónny, individuálny alebo kolektívny). Poradcovia však často používajú IKT na riešenie rozdrobených problémov a veľmi zriedka majú koherentnú stratégiu na používanie IKT. IKT sa používajú predovšetkým na šírenie informácií: papierové zdroje boli takmer úplne nahradené elektronickými zdrojmi. Využívanie sociálnych sietí v praxi poradenstva je stále rozšírenejšie (najmä v severských krajinách) a umožňuje využitie teórií sociálneho učenia. Mení to charakter našej praxe smerom k prístupom založeným na spolupráci, v ktorých sa hranica medzi „poradcom“ a „klientom“ stiera, tzv. „ co-Careering “: prístup, v ktorom dochádza k zdieľaniu odborných znalostí a spoluvytvárania otázok profesionálneho rozvoja medzi členmi komunity rovesníkov a poradca musí štruktúrovať a facilitovať kolektívnu exploráciu a vzdelávania. Skutočné stelesnenie konštruktivistických a sociálno-konštrukcionistických prístupov vo virtuálnom priestore …
Ako efektívne sú IKT v odbornom poradenstve?
Poznamenávame však, že vplyv IKT v poradenstve na zručnosti pre riadenie kariéry je stále relatívne málo skúmaný. Existuje len málo štúdií o účinnosti a vplyve IKT na rozvoj zručností pre riadenie kariéry a existujúce štúdie sa často obmedzujú na spokojnosť používateľov a spôsob, akým si prispôsobujú konkrétny nástroj. Neexistujú žiadne longitudinálne štúdie a bolo vykonaných len málo kvázi-experimentálnych štúdií. Vedecká literatúra však naznačuje, že kombinované („blended“) používanie nástrojov IKT v poradenských programoch môže mať pozitívny vplyv na určité faktory súvisiace so zručnosťami pre riadenie kariéry: schopnosť rozhodovať sa, sebapoznanie a spokojnosť so svojimi kariérnymi vyhliadkami. Naopak, vplyv používania „samoobslužného“ poradenstva je obmedzený na získanie vedomostí (o rôznych organizáciách, možnostiach získať poradenstvo). Vedecký konsenzus preto naznačuje, že nástroje IKT sú účinnejšie, ak sa používajú v kontexte zmiešanej podpory („blended“) – ako súčasť uceleného programu zahŕňajúceho čas s poradcom (tvárou v tvár alebo vzdialene, synchrónne alebo asynchrónne) a s individuálnym používaním IKT.
Aké sú faktory, ktoré môžu zvýšiť účinnosť týchto nástrojov? Vplyv IKT je zvyčajne väčší, ak je splnená jedna alebo viac z nasledujúcich podmienok a ak sú aplikované modely učenia pri tvorbe a využívaní nástrojov:
| ZÁKLADNÉ PODMIENKY | INDIKÁCIE OPERATIONNELLES |
| ☐Vymedzenie cieľov: Vzdelávacie ciele modulu musia byť jasne definované | Pre každý modul identifikujte maximálne 2/3 ciele. Ciele by mali byť špecifické, premeniteľné na operačné úlohy/činnosti a ľahko posúditeľné. |
| ☐Pritiahnuť pozornosť: Na začiatku modulu je prezentovaná “iskra”, ktorá priťahuje pozornosť používateľa | Pripravte zmysluplný obsah s emocionálnym / komunikačným vplyvom vo vzťahu k téme (fotografie, krátke videá, spot, štatistiky, krátke správy, dramatická udalosť atď.). Cieľom je uviesť tému vytvorením primeranej klímy a je zásadná najmä v režime poskytovania na diaľku. |
| ☐Oznamovanie cieľov: Vzdelávacie ciele modulu sú účastníkom prezentované pútavým spôsobom (Aký záujem je pre študenta) | Komunikujte (pomocou písomného dokumentu, obrázku atď.) jasným a stručným spôsobom o cieľoch modulu, pričom sa zdôrazňuje pridaná hodnota pre príjemcu (očakávané výsledky, produkty, …) |
| ☐ Evokácia : Modul umožňuje klientovi preskúmať, čo už o tejto téme vie (napr. otázka o vedomostiach, predpokladoch a presvedčeniach osoby na túto tému), preskúmať pôvod týchto presvedčení. | Pre každú tému pripravte činnosti a nástroje na zdôraznenie predchádzajúcich poznatkov klienta, ako aj možných predsudkov a stereotypov. Napríklad pripravte krátke tematické dotazníky so stimulačnými otázkami alebo organizujte brainstorming a okrúhly stôl. |
| ☐ Problematizácia / konfrontácia / identifikácia medzier (kognitívna disonancia): Modul umožňuje osobe spochybniť predpoklady a identifikovať medzery vo svojich vedomostiach na identifikáciu vzdelávacích potrieb. | V prípade potreby modul poukazuje na medzeru medzi predchádzajúcim učením a novým obsahom. “Sú moje predpoklady pravdivé/založené na realite? Sú v rozpore sprezentovanou obsahom? Sú moje činy účinné? Aké nové vedomosti/zručnosti by som mal získať? »
|
| ☐ Identifikácia medzier vo vedomostiach: Modul umožňuje osobe zdôrazniť medzery medzi predchádzajúcim učením a novým obsahom. | Na uľahčenie tohto porovnania poskytnite papier (pracovný hárok), ktorý sa má dokončiť s konzultantom počas pohovoru.
Stimulačná otázka: “Sú moje predpoklady pravdivé/založené na realite? Sú v rozpore s prezentovanou obsahom? Sú moje činy účinné? Aké nové vedomosti/zručnosti by som mal získať? » |
| SPOJENIE S PREDBEŽNÝM VZDELÁVANÍM | |
| ☐ Modul umožňuje klientovi získať konkrétne skúsenosti:
Príklad: osoba vykonáva úlohu, zažije skúsenosť, využíva svoje vedomosti a zručnosti (interakcia, video, prípadová štúdia …) |
Navrhnúť činnosť, v ktorej klient môže zažiť úlohu / situáciu s využitím vedomostí a zručností, ktoré má k dispozícii (stáže, experimenty). Ak kontext neumožňuje mať skúsenosť z prvej ruky, naplánujte hranie rolí, simuláciu, aktivity video prezentácie. |
| ☐ Modul umožňuje reflexívne pozorovanie skúsenosti: urobte krok späť, popíšte skúsenosť, vyjadrite svoj názor | Vytvorte pozorovacie mriežky a momenty diskusie, aby klienti mohli vyjadriť svoje názory a úvahy o prežívanej alebo vyvolanej skúsenosti. Príklad: reflexia vo forme blogu. |
| ☐ Modul umožňuje abstraktnú konceptualizáciu pre interpretáciu a vysvetlenie výsledkov skúsenosti, kritické vyhodnotenie ich platnosti a vplyvu s podporou vhodného teoretického vstupu. | Prezentuje predmet pomocou teoretických a bibliografických odkazov, aktualizovaných referenčných údajov o médiách vytvorených podľa vyššie opísaných usmernení. |
Závery
Informačné a komunikačné technológie sa stali transformačným činiteľom v sektore kariérového poradenstva. Aby sa však zabránilo potenciálnemu posunu alebo skĺznutiu k modelu založenému výlučne na „samoobsluhe“, je dôležité dohliadať na túto transformáciu spoliehaním sa na výskum faktorov účinnosti týchto nástrojov, ako aj na existujúce vzdelávacie modely.
Je ťažké si predstaviť, že IKT môžu nahradiť vzťah s poradcom pri spoluvytváraní významu, reflexivite alebo zachovaní motivácie úspešne realizovať kariérový rozvoj. Ale rešpektovaním základných princípov a uplatňovaním jasných modelov vzdelávania je možné vyvinúť multimodálne poradenské programy, ktoré sú schopné splniť hlavný cieľ poradenskej práce: rozvoj autonómie sprevádzaných osôb.
Článok je produktom projektu financovaného programom Erazmus+, viac informácií na stránke: http://elais.org/fr/
