Marcela Kulifajová vyštudovala vysokú školu STU – stavebnú fakultu v Bratislave. Od skončenia vysokej školy sa venuje vzdelávaniu detí, mládeže a dospelých. Je zakladateľkou projektu Mesto povolaní pre deti, zameraného na voľbu povolania pre deti základných škôl, ktorý bol ocenený aj Národnou cenou kariérneho poradenstva. Niekoľko rokov pôsobila v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania, kde spolupracovala na vedení národných projektov v oblasti reformy školstva, zavedenia duálneho vzdelávania, spolupráci subjektov vstupujúcich do vzdelávania. Zúčastnila sa aj Letnej školy kariérového poradenstva, kde prezentovala svoje projekty. Rozprávali sme sa o jej kariérovej ceste, súčasných projektoch a plánoch do budúcnosti. Porozprávala aj o tom, ako sa dá rozvíjať kariérové poradenstvo v školstve na úrovni komunálnej politiky, do ktorej sa chystá vstúpiť.

 

Mnohí ľudia poznajú Mesto povolaní pre deti, ale nepoznajú človeka, ktorý za touto iniciatívou stojí. Mohli by ste sa našim čitateľom predstaviť?

V prvom rade som matkou 15-ročného syna, ktorá vie, ako to chodí v deviatej triede, keď sa rozhodujete, kam na strednú. Ďalej som zamestnávateľ – v Meste povolaní zamestnávam 20 animátorov a karierových poradcov v Bratislave a v Košiciach. A okrem toho som tiež zamestnanec. Niekoľko rokov som pôsobila v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania a momentálne som generálny manažér súkromnej Strednej odbornej školy športovej.

Čo Vás priviedlo ku kariérovému poradenstvu?

Na začiatku to bola hra na povolania ku ktorej ma priviedol môj syn. Je veľmi hravý a má rád veľa rôznorodých aktivít, ktoré sme mu od malička vymýšľali. Vďaka nemu som si uvedomila, že deti sa radi hrajú na dospelých, radi imitujú svet dospelých a vlastne cez hru na niekoho sa veľa učia a radi spoznávajú nové veci. A tak vzniklo Mesto povolaní, kde deti majú možnosť spoznávať povolania, skúšať si ich  vlastnými silami už od prvých ročníkov základných škôl.

Následne ako môj syn rástol, prišla skúsenosť s výberom strednej školy. Tu som si uvedomila, aké dôležité je správne nasmerovať naše deti. Ja sama keď som bola dieťa, som to šťastie nemala.  Nasmerovali ma na strednú priemyselnú školu stavebnú a následne na vysokú školu stavebnú, ale nikdy som v tejto oblasti nepracovala. Od malička som chcela byť učiteľkou. Nikdy nezabudnem na môj najkrajší darček od starého otca – veľkú školskú tabuľu s kriedou. Pripevnili mi ju na stenu v detskej izbe a ja som denne vyučovala v mojej triede bábiky.

Pri týchto mojich životných situáciách a pri mojom synovi pri rozhodnutí kam na strednú som si uvedomila, aké dôležité rozhodnutie robia rodičia v živote 15 ročných detí. Začala som pracovať na tom, aby sa deti mohli čo najslobodnejšie rozhodovať o svojom smerovaní a nenapĺňali len ambície svojich rodičov. Pracujem na tom vo všetkých oblastiach, v ktorých pôsobím – ako matka, zamestnanec a zamestnávateľ. Uvedomila som si, že ak chceme dosiahnuť správne rozhodnutie pre deti, je potrebné deťom sprostredkovať informácie o svete práce čo najskôr, už v predškolskom veku, alebo v prvých ročníkoch základných škôl – ako som spomínala projekt Mestečko povolaní pre deti.

Ako funguje Detské mesto povolaní? Aké služby žiakom poskytujete?

Funguje to tak, že na ploche 350 metrov štvorcových je nasimulovaných niekoľko tematických staníc, reálnych zamestnávateľov a povolaní. Deti si môžu vzájomnou interakciou, hrou na dospelých vyskúšať profesie vlastnými silami. V Bratislavskom mestečku povolaní máme 9 firiem, zamestnávateľov, teda tematických staníc, 9 povolaní a 9 stredných škôl.

Posledné dva roky sme naše služby rozšírili a poskytujeme poradenské programy ôsmakom a deviatakom ,,Správna voľba strednej školy”. Ide o trojhodinový program kariérového poradenstva. Program pozostáva z individuálnych a skupinových hier a absolvovaním krátkeho testu. Každý ôsmak alebo deviatak, ktorý k nám príde, odchádza po troch hodinách s konkrétnou strednou odbornou školou, ktorú sme mu na základe jeho silných stránok a záujmov odporučili.

Mesto povolaní umožňuje deťom na vlastnej koži zažiť rôzne povolania.

Okrem mestečka povolaní sa venujete aj iným aktivitám v oblasti kariérového poradenstva. Mohli by ste nám priblížiť detské tábory povolaní a projekt Vedomostné ostrovy?

Detské letné tábory organizujeme s cieľom podporiť u detí proces voľby povolania. Tábory trvajú 5 dní a každý deň je venovaný inému povolaniu. Deti idú priamo do prevádzok ku konkrétnym zamestnávateľom, napr. v stavebnej firme sa dostanú na stavbu, ktorá je reálne rozpracovaná a všímajú si, ako vyzerá práca stavbára v teréne. Takto navštívime tiež včelárov, zverolekárov, hasičov, policajtov, vodárov ktorí im názornými príkladmi vysvetlia a ukážu svoje povolanie.

V spolupráci s nadáciou Volkswagen sme vytvorili pre žiakov  základných škôl kiosky a webstránku s virtuálnym kariérovým poradcom. Cieľom bolo uľahčiť voľbu povolania aj deťom, ktoré nemôžu prísť priamo za nami. Úlohy, hry a test, ktorý používame, môžu deti absolvovať v pohodlí domova a následne diskutovať s rodičmi o výbere školy. Samozrejme, žiak aj rodičia majú možnosť následne kontaktovať kariérového poradcu priamo u nás a prepojiť výsledky s konkrétnou strednou školou a učebným odborom.

Ako vnímate kariérové poradenstvo v školstve? Čo funguje dobre, čo treba zlepšiť?

Myslím si, že kľúčová je vzájomná komunikácia všetkých subjektov vstupujúcich do vzdelávania: základnej školy, strednej školy a zamestnávateľa. Keď som pracovala na ŠIOV, vypracovali sme metodiku, ktorá popisuje príklady celoročnej spolupráce týchto subjektov, príklady dobrej praxe a konkrétne odporúčania pre efektívnu spoluprácu v tejto oblasti. Nájdete v nej konkrétne aktivity počas celého školského roka, ako sú napríklad súťaže zručností, dni otvorených dverí a podobne. Cieľom je vždy správne nasmerovanie detí a lepšie sprostredkovanie informácií o stredných školách a svete práce základným školám – čo momentálne veľmi absentuje.

Vedomostné ostrovy sú interaktívne kiosky, ktoré na viac ako 100 ZŠ pomáhajú žiakom pri výbere  povolania.

Aké sú Vaše skúsenosti s ministerstvom školstva a štátnou správou? Čo by sa malo zmeniť tam, aby sme dokázali deti lepšie podporiť pri výbere povolania?

Ministerstvo školstva má pod sebou niekoľko priamo riedených organizácii. Medzi nimi je ŠIOV, VÚDPaP, ŠPÚ…. Každá organizácia má v rámci projektov vypracované zaujímavé výstupy, prieskumy, štatistiky ale aj návrhy opatrení ako s danou témou pracovať. Dokonca sú vypracované aj postupy, školenia profily kariérového poradcu. Výstupy sú často naozaj veľmi dobré, ale nie sú v praxi využívané. Máme veľa výstupov, ktoré boli vytvorené z verejných, štátnych a európskych peňazí. Problém je v tom, že tieto organizácie spolu nekomunikujú, nevedia, čo kto v minulosti vytvoril, ktorá organizácia akým výstupom disponuje. V konečnom dôsledku doteraz nie je jasné, kto má túto problematiku kompetenčne riešiť.

Z môjho pohľadu je potrebné jednoznačne zadefinovať povolanie kariérový poradca, určiť, kto bude za špecifikáciu a zadefinovanie kompetencií zodpovedný a následne prepojiť spoluprácu priamo riadených organizácii, dať dokopy všetky výstupy, ktoré k tejto téme kto vypracoval a túto otázku jednoznačne uzavrieť aj s plánom celoročnej práce na školách.

Aká je Vaša vízia pre kariérové poradenstvo v školstve? Akú služby by slovenské deti pri výbere povolania mali mať k dispozícii?

Mojim cieľom je dostať sa do komunálnej politiky. Zriaďovateľmi základných škôl sú priamo mestské časti a ak by som sa dostala do komunálnej politiky, v školstve by som sa snažila zmeniť témy, ktoré súvisia práve s touto oblasťou. Kariérové poradenstvo chceme v súčastnosti od výchovného poradcu, na veľa školách samostatnú pozíciu kariérový poradca ani nemáme. Veľmi veľkým problémom je, že výchovní poradcovia majú veľmi málo času a musia ho venovať veľkému kvantu výchovných problémov žiakov, s ktorými sú konfrontovaní. Kariérovému poradenstvu sa nestíhajú venovať. Druhá vec je, že výchovní poradcovia často nemajú dostatok informácií o ponuke stredných škôl a študijných programoch. Stretávam sa s tým, že deti sú otestované, ale poradcovia nedokážu výsledky prepojiť s konkrétnou strednou školou, študijným odborom a povolaním – k tomuto sa potrebujú poradcovia vzdelávať, lebo situácia v školstve sa mení, školy sa zlučujú a učebné odbory vznikajú a zanikajú. Problémom je tiež materiálne vybavenie: existuje mnoho dostupných internetových zdrojov napríklad aj z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré by v prípade dostatočného počítačového vybavenia výchovní poradcovia mohli žiakom sprostredkovať. Dôležitá je tiež lepšia komunikácia už základnej školy so zamestnávateľmi, aby pre deti aj pre rodičov ponúkali zmysluplné kontakty s trhom práce.