V rámci Estónskeho predsedníctva Rady európskej únie sa posledný septembrový týždeň v Talline uskutočnila séria podujatí s názvom “Európsky týždeň poradenstva”. Medzi takmer 200 špičkovými európskymi expertmi našli svoje miesto aj traja zástupcovia zo Slovenska a Združenie medzi nimi nemohlo chýbať. O tom, že estónsky zázrak e-governemntu sa týka aj kariérového poradenstva, o trendoch vo využití IKT a o výzvach pri dostupnosti poradenstva pre tých, ktorí ho najviac potrebujú prinášame exkluzívnu reportáž.

Úvodné vystúpenia: poradenstvo je ako kyslík…

Zástupca estónskeho ministra vzdelávania Mart Laidmets začal konferenciu týmito slovami: “Náš minister sa ospravedlňuje, že nemohol prísť, všetkých Vás pozdravuje. Ale nebojte sa, aj ja som dosť dôležitá osoba.” Na formálnosti a hierarchickú strnulosť si Estónci zjavne nepotrpia. “Celoživotné kariérové poradenstvo musí byť vplyvnou a prirodzenou súčasťou každej stratégie pre systém vzdelávania,” povedal na záver svojho prejavu. Estónsky pokrok v rozvíjaní poradenského systému ukazuje, že nejde len o prázdne slová.

Riaditeľ CEDEFOP, Joachim Calleja využil vo svojom krátkom otváracom prejave zaujímavú metaforu: “Poradenstvo je ako kyslík – ľudia k vám prídu, keď už nevedia, ako ďalej. Je na nás, aby sme im dokázali zrozumiteľnou formou poskytnúť odpovede na ich otázky a sprostredkovali im informácie o trhu práce a o budúcnosti povolaní, ktoré máme k dispozícii. Ale na to, aby sme to dosiahli, potrebujeme lepšiu dostupnosť kariérového poradenstva: potrebujeme vychádzať za ľuďmi, byť prístupnejšími v našej komunikácii a v našom prístupe tak, aby sa kariérové poradenstvo dostalo ku všetkým.”

Fínsky expert na hodnotenie dopadov a získavanie dôkazov kariérovom poradenstve Raimo Vuorinen zhodnotil posun vo vnímaní kariérového poradenstva na politickej úrovni. Dnes je najväčším záujmom politikov, aby sa znižoval nesúlad medzi potrebami zamestnávateľov a trhom práce. Na tento posun musí kariérové poradenstvo reagovať. Veľký dôraz je tiež kladený na rozvoj kariérových zručností – kariérové poradenstvo si musí osvojiť prístup založený na vzdelávacích výstupoch (learning outcomes): vďaka poradenstvu by mali ľudia nie len nájsť vhodné povolanie a zamestnanie, ale mali by byť schopní napr. rozprávať o svojich skúsenostiach a zručnostiach.

Panelová diskusia s európskymi expertmi na kariérové poradenstvo.

S kariérovým poradenstvom pre dlhodobo nezamestnaných a vylúčených sa trápia všetci

Otázka dostupnosti kariérového poradenstva pre tých, ktorí to najviac potrebujú bola na konferencii veľmi silne prítomná. Je vidieť, že s touto témou si v Európe nevieme uspokojivo poradiť. 40% európskych pracovníkov má dočasné pracovné zmluvy alebo dohody. Alison Crabb, riaditeľka oddelenia zručností a kvalifikácií z Generálne riaditeľstvta pre zamestnanosť, sociálne veci a inklúziu uviedla: “70 miliónov obyvateľov EU nemá základné digitálne zručnosti. Podľa posledného prieskumu Eurostatu iba 25% obyvateľov využilo vo svojom živote kariérové poradenstvo. Drvivá väčšina týchto ľudí mala vysokoškolské vzdelanie. Kde sú ľudia s nízkou kvalifikáciou? Kde sú dlhodobo nezamestnaní? Ak chceme situáciu zmeniť, potrebujeme sa sústrediť na tri oblasti rozvoja: kvalitnejšie a zrozumiteľnejšie informácie o trhu práce, lepšia spolupráca medzi krajinami a lepšie nástroje kariérového poradenstva práve pre týchto ľudí.” Je zrejmé, že problém vhodných metód kariérového poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných a ľudí s nedokončenou základnou školou netrápi len slovenské úrady práce.

Ľudia s nízkou kvalifikáciou majú často mnoho znevýhodnení – dlhodobá nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, chudoba, nedostatočné kariérové zručnosti. Ako môžeme dovoliť, že napriek tomu majú väčšinou najnižší prístup ku kariérovému poradenstvu? Pedro Moreno De Foncesca s CEDEFOPu zhrnul opatrenia, ktoré túto situáciu môžu zmeniť:

  • Anticipatívne a preventívne stratégie (kariérové poradenstvo integrované do škôl, skorá intervencia pri rizikových žiakoch a študentoch, dostupný outplacement a pod.),
  • Podpora kariérového rozvoja počas zamestnania (spolupráca s HR oddeleniami a podpora firiem pri vzdelávaní zamestnancov),
  • Identifikácia, kontaktovanie a znovu-zapájanie “do systému” (aktívny “outreach”, t.j. vychádzanie poradcov z úradu práce za ľuďmi, ktorí nie sú v evidencii, napr. prostredníctvom komunitných centier),
  • Poctivé hodnotenie potrieb a prispôsobenie nástrojov a prístupov pre túto skupinu.

Pedro dodal, že dlhodobo nezamestnaní sú často “zaparkovaní” na úrade práce a sú tam len “formálne”, správame sa k nim, akoby tam ani neboli – často kvôli tomu, že nevieme, čo s nimi robiť. Pozornosť je z ekonomických dôvodov venovaná skôr tým, ktorí dostávajú nejaké dávky. “Outreach” (aktívne vychádzanie za ľuďmi mimo evidencie) úrady práce väčšinou nemajú vo zvyku, pretože klientov majú vždy dosť. Akékoľvek poradenské programy musia byť postavené na spolupráci s lokálnymi aktérmi, postavené na analýze potrieb a na mieru šitej progresívnej reaktivácii.

Jedna pozitívna pochvala: diskutoval som s kolegami z rôznych národných služieb zamestnanosti a bavili sme sa o tom, čo s dlhodobo nezamestnanými. Priazni sa dočkal náš prístup “faktorov zamestnateľnosti“, alebo vzdelávacích výstupoch poradenstva, ktorý používame v poradenských národných projektoch na úradoch práce. Rovnaký údiv vyjadrili aj nad tým, že sa nám podarilo presadiť, aby nezamestnaný dostával za deň účasti v poradenskom programe paušálny príspevok vo výške 4-6€. Aj takáto symbolická suma môže byť pre niektorých ľudí motivačná. Slová kolegyne z Írska mi takpovediac vyrazili dych: “Zdá sa, že tam na Slovensku máte v poradenstve na úradoch práce dosť dobrý systém.” Napriek všetkým ťažkostiam by sme možno predsa len na niektoré veci mohli byť hrdí.

Národný poradenský systém – NIE projektom, ÁNO zdieľanej vízii a spoločnej tvrdej práci

Aké sú najväčšie výzvy pri vytváraní integrovaného systému kariérového poradenstva? Tejto otázke sa venoval prvý expertný panel. Základným východiskovým bodom je podľa účastníkov spoločná zdieľaná vízia, zdieľaná perspektíva: či je naším klientom študent, pracujúci alebo nezamestnaný, vždy ide o človeka a jeho potrebu sebarealizácie. Medzi rôznymi poskytovateľmi musí byť spoločné porozumenie cieľov a prínosov kariérového poradenstva. Poradenstvo musí byť naviazané na realitu trhu práce a musí byť človeku dostupné od školy ako súčasť vzdelávacích programov. Máme dobrých poradcov, máme dobré materiály, ale potrebujeme sa viac venovať vývoju učebných materiálov a pomôcok, vďaka ktorým sa stane kariérová výchova realitou v našom školstve.

Zaznela aj kritika neduhov, ktoré so sebou priniesla ekonomická kríza a s ňou spojená orientácia na krátkodobé projekty. Na hlášku z publika “Na každý problém máme dnes u nás projekt” odpovedal maďarský kolega vtipne: “My máme najskôr národný projekt, potom problém.” Myslím, že aj na Slovensku vieme, o čom hovorí. “Kariérové poradenstvo nemôže fungovať len cez rôzne projekty, treba ho integrovať priamo do systému, najmä vzdelávacieho. Na to aby sa to stalo, musíme byť ako praktici veľmi aktívni aj na verejnej úrovni, neuzatvárať sa do nášho sveta, ale angažovať sa vo verejnom živote, otravovať ministerstvá, robiť PR pre kariérové poradenstvo.” S týmito slovami Suzanne Kraatz, expertky Európskeho parlamentu, sa plne stotožňujeme.

Zaujímavá bola aj ukážka estónskeho poradenského systému. V roku 2014 vytvorili 15 okresných poradenských centier, ktoré centralizujú rôzne služby, najmä zamerané na mladých (ekvivalent našich CPPPaP). Poradenstvo pre dospelých zastrešujú úrady práce. Samozrejmosťou sú individuálne účty, na ktoré sa človek prihlási čipovým občianskym a nájde tam všetky informácie o svojej kariére (národný poradenský portál).

Kariérové poradenstvo pre mladých, slovenské úrady práce a EmployID a úspešný networking Združenia

Ako zefektívniť kariérové poradenstvo pre mladých? Kolega z kariérového centra v kodaňskom regióne ukázal, ako dokážu vďaka efektívnemu využitiu synchrónnych (Skype) a asynchrónnych (integrácia e-guidance do školského vzdelávania) distančných služieb poskytnúť kariérové poradenstvo tisícom mladých v regióne. Fantastická inšpirácia pre naše CPPPaP?
Dánski kolegovia prostredníctvom dotazníkového prieskumu identifikovali 4 faktory, pomocou ktorých je možné identifikovať “rizikových” žiakov a upriamiť pozornosť na nich:

  • Vedomosti a vzťahy (“Neviem, aké sú možnosti a nepoznám ľudí, ktorí by im mohli povedať niečo o svete práce.”)
  • Motivácia a ciele (“Nebaví ma už škola, nechce sa mi ísť ďalej, nevidím v tom zmysel…”)
  • Pochybnosti a plánoivanie (“Neviem, čo vlastne chcem a na čo mám, bojím sa, že sa zle rozhodnem”)
  • Špeciálne potreby (napr. handicap) Torben Theilgaard z poradenského centra pre mladých v Kodani

Tieto potreby identifikujú systematicky u žiakov základných a stredných škôl a proaktívne volajú na poradenské konzultácie mladých, u ktorých sú tieto faktory nadpriemerne vysoké. Tým je zaručená dostupnosť poradenstva tým, ktorí ho najviac potrebujú. Zdrojmi sa naozaj v Dánsku neplytvá, kolegovia z Útvaru hodnoty za peniaze by mali radosť. Dotazník sme si samozrejme od kolegu vyžiadali a pokúsime sa pripraviť slovenský preklad.

Workshop mali aj kolegovia z veľkého európskeho projektu EmployID, do ktorého sme sa ako asociovaní partneri zapojili aj my. Žiaľ, nepodarilo sa nám účasť dotiahnuť do zdarného konca: online fórum pre zdieľanie dobrej praxe by sme stále chceli pre odborných poradcov zaviesť (interné fórum UPSVaR je zatiaľ nefunkčné) a na peer-coaching ako metódu riadenia pracovných tímov si v dnešnej armádnej kultúre úradov práce musíme počkať aspoň dve desaťročia. Napriek tomu mala naša účasť v konzorciu EmployID zmysel: priviedla nás k uvedomeniu, že cesta k modernizácii a poľudšteniu úradov práce vedie cez zmenu identity zamestnancov, ktorá má potenciál premieňať byrokratickú a formalistickú kultúru úradov práce. Ale to je boj na dlhú dobu a celkom iný príbeh…

Aký je zmysel týchto veľkých konferencií? Je dôležité zdvihnúť hlavu a vnímať svoju vlastnú prácu v širšom kontexte. Hoci Slovensko aj vinou spackaných národných projektov, rezortizmu a slabej dynamike verejnej správy zaostáva v rozvoji systému celoživotného kariérového poradenstva, v mnohých otázkach dokážeme byť partnerom do diskusie a dokonca aj inšpiráciou pre európskych kolegov. Prezradíme, že naše networkovacie aktivity boli celkom plodné: nadviazali sme kontakt s partnermi zo Švédska a veríme, že nám pomôžu rozhýbať vývoj portálu ISTP.sk. E-guidance síce problém dostupnosti kariérového poradenstva nevyrieši, ale môže výrazne zvýšiť jeho dostupnosť. Držme si palce!