Otázka financovania kariérového poradenstva pre dospelých je v krajinách s fungujúcim systémom celoživotného vzdelávania jednou z priorít. Okrem individuálnych vzdelávacích účtov či verejno-súkromných partnerstiev (písali sme o nich tu) existuje aj ďalší model: vouchery pre poskytovanie kariérového poradenstva. V roku 2014 zaviedli tento systém v holandsky hovoriacej časti Belgicka. Kariérové vouchery vydáva zamestnaným občanom na požiadanie úrad práce. Môžu mať papierovú alebo digitálnu podobu a spravované sú spoločnosťami pre stravné lístky či dovolenkové poukazy. Podmienkou pre získanie voucheru je 1 rok pracovnej skúsenosti v tomto období.
Každý občan má nárok na 2 poukážky jedenkrát za 6 rokov, ktoré mu umožňujú využiť služby v trvaní 2 x 4 hodiny (plus hodinový follow-up rozhovor). Tieto poukážky môže občan využiť obidve naraz, alebo v dvoch fázach (napr. štyri hodiny jeden rok, zvyšné štyri hodiny ďalší rok, resp. s dlhším časovým odstupom). Pre realizáciu týchto služieb si môže občan vybrať z akreditovaných kariérových centier. Jeden voucher má hodnotu 550€, z ktorých 510€ zaplatí štát, 40€ dopláca občan. Dôvodom je, aby služba nebola pre občana úplne zadarmo, čo by mohlo viesť k nižšej angažovanosti či nižšej vnímanej hodnote služby.
Pre výber akreditovaných poradenských centier existujú jasné pravidlá. Centrum musí mať jeden z uznaných certifikátov kvality (napr. ISO 9001, alebo špecifický certifikát pre kariérové poradenstvo). V žiadosti o akreditáciu musia popísať charakter poskytovanej služby a spôsob, akým prispieva k rozvoju kariérových zručností klientov. Aby sa zabránilo dvojitému financovaniu, poskytovateľ nemôže poskytovať podobné služby z verejných zdrojov. Ako je zabezpečovaná kvalita služby? Každý klient po poskytnutí služby odchádza s vypracovaným plánom kariérneho rozvoja. Služby zamestnanosti kontrolujú používanie voucherov, aby sa zamedzilo podvodom. Každému klientovi je po využití voucheru automaticky zaslaný dotazník spokojnosti. Služby zamestnanosti zároveň vybavujú sťažnosti, kontrolujú poskytovateľov v oblasti prípadného dvojitého financovania.
Výhodou tohto systému je jednoduchý prístup občanov ku konkrétne definovanej službe, jasné podmienky pre dodávateľov, ako aj rýchlosť procesu získania a preplatenia voucheru. Nevýhodou je relatívna náročnosť riadenia systému z pohľadu služieb zamestnanosti, najmä vzhľadom na enormný nárast poskytovateľov (pri vzniku systému v roku 2014 ich bolo 20, v roku 2019 ich je 266). Zároveň tento dopytovo orientovaný systém trpí tzv. “Matheussovým efektom”, keď služby využívajú najmä občania s vyššou kvalifikáciou. V Belgicku od spustenia systému využilo vouchery približne 130 000 občanov. 40% z nich sa do šiestich mesiacov po využití poukážky zapojilo do celoživotného vzdelávania, 49% realizovalo iné ciele stanovené v pláne kariérového rozvoja. Spokojnosť používateľov z roka na rok rastie (na úrovni cca 90%). Možnou slabinou systému je neexistencia kontrafaktuálnych štúdií preukazujúcich pozitívny vplyv služby na zamestnanosť, príjem či ďalšie ukazovatele.
Skúsenosti s virtuálnymi vzdelávacími poukážkami máme aj na Slovensku v podobe schémy REPAS/KOMPAS, ktorú zastrešujú úrady práce. Nedávno zavedené dovolenkové poukazy fungujú na podobnom princípe. Mohol by byť tento model rozšírený aj na služby kariérového poradenstva pre dospelých?