V dňoch 17.-20. júna 2019 sa v nórskom meste za polárnym kruhom Tromsø koná Sympózium Medzinárodného centra pre kariérový rozvoj a verejnú politiku (ICCDPP). Zídu sa na ňom delegácie z 34 krajín, aby zdieľali skúsenosti z implementácie politík v oblasti kariérového poradenstva a rozvoja kariéry. Sympózium sa koná v dvojročnej periodicite od roku 1999. Minulý týždeň boli zverejnené dokumenty, ktoré prinášajú zhrnutie zo správ, ktoré zaslali jednotlivé účastnícke krajiny. Z nám blízkeho geografického a kultúrneho priestoru sú na Sympóziu zastúpené krajiny ako Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko a Slovinsko. O tom, že kariérové poradenstvo nie je len záležitosťou západných krajín svedčí aj prítomnosť krajín ako Egypt, Ghana, India, Kambodža, Tunisko a Mongolsko. Slovensko sa Sympózia nezúčastní. Po kontakte s organizátormi vyšlo najavo, že pozvánka nebola predstaviteľom slovenských ministerstiev a odbornej komunity zaslaná, čo bude pri najbližšej príležitosti napravené. Čo sa teda deje na globálnej scéne kariérového poradenstva a rozvoja kariéry?
Kariérové poradenstvo je prioritou pre dobré fungovanie trhu práce a vzdelávacieho systému
Napriek rôznorodému sociálnemu a ekonomickému kontextu bolo vo veľkej väčšine zúčastnených krajín (83%) pozorované zvýšenie záujmu tvorcov politík o oblasť kariérového poradenstva. Prejavuje sa to najmä tvorbou národných medzisektorových rámcov a stratégií pre kariérové poradenstvo, ale aj posilňovaním poskytovania kariérového poradenstva v rezorte vzdelávania a/alebo práce. V krajinách ako Kambodža, Egypt, Mongolsko a Singapur sa kariérový rozvoj objavil v posledných rokoch ako úplne nová oblasť politík. Z hľadiska tvorby medzisektorových rámcov a stratégií stoja za povšimnutie príklady z Nórska (spolupráca ministerstiev a profesijných združení na tvorbe štandardu kvality, etického kódexu a kompetenčného profilu) či z Anglicka. Tu došlo k vytvoreniu národnej stratégie, ktorá sa opiera o benchmark Gatsby a podporu škôl pri jeho dosahovaní prostredníctvom verejnej spoločnosti Careers & Enterprise Company. V oblasti služieb zamestnanosti sa kariérové poradenstvo zameriava na rozvoj zručností pre riadenie kariéry (Chorvátsko, Maďarsko), prípadne na orientáciu na vzdelávacie programy, ktoré sú v súlade s potrebami trhu práce (Holandsko, Kórea).
Ciele politík v oblasti kariérového poradenstva v zúčastnených krajinách je možné rozdeliť do štyroch skupín:
- Ciele týkajúce sa trhu práce a politík zamestnanosti, napr. uspokojovanie potrieb na trhu práce, znižovanie nesúladu medzi dopytom a ponukou na trhu práce, rozvoj pracovnej sily, podpora znevýhodnených skupín pri vstupe a udržaní sa na trhu práce. Väčšina krajín udávala ciele v tejto oblasti.
- Rola kariérového poradenstva v príprave občanov na svet práce. To zahŕňa vzdelávanie mladých ľudí o realitách trhu práce, profesijná orientácia a príprava kariérového plánu, motivovanie pre výber odborného vzdelávania, výchova k udržiavaniu rovnováhy medzi profesijným a súkromným životom ako aj podpora prechodu zo školy na trh práce.
- Kariérové poradenstvo ako nástoj politík sociálnej inklúzie znevýhodnených skupín.
- Zvyšovanie efektivity vzdelávacieho systému (udržanie žiakov v systéme, zvyšovanie účasti na vzdelávaní, zlepšovanie výsledkov) sa ako cieľ objavovalo u jednej tretiny krajín.
Trendom je zvyšovanie dostupnosti a budovanie kariérových centier
Prístup ku kariérovému poradenstvu je vo väčšine krajín zabezpečovaný tradične najmä prostredníctvom škôl a verejných služieb zamestnanosti. V rozvojových krajinách vzhľadom na chýbajúce politické opatrenia vychádzajú často prvé iniciatívy z neziskového sektora. Stav prístupu ku kariérovému poradenstvu v jednotlivých krajinách sa pokúša zhrnúť nasledovná tabuľka:
Je nutné poznamenať, že aj v prípade zákonného nároku občanov na kariérové poradenstvo môže byť situácia z hľadiska reálneho prístupu rôzna. Najväčšou prekážkou je vo väčšine krajín veľký počet klientov na jedného poradcu. Vo Fínsku je napríklad vyhláškou stanovené, že kariérový poradca nesmie mať na starosti viac, než 300 žiakov, vo Francúzsku je poradenstvo prepojené so systémom individuálnych vzdelávacích účtov a spočíva na verejných poradenských sieťach regulovaných na úrovni regiónov podľa konkrétnych lokálnych potrieb.
Prístup ku kariérovému poradenstvu je vo viacerých krajinách zabezpečený prostredníctvom kariérových centier, ktoré vznikli buď ako nová štruktúra (one-stop centrá vo Fínsku, Chorvátsku, Estónsku a inde, regionálne kariérové centrá v Nemecku, Rakúsku a Francúzsku), transformovaním existujúcej infraštruktúry, napríklad úradov práce (Kambodža, India), alebo vytvorením nových organizačných štruktúr v rámci inštitúcie (napríklad univerzitné kariérové centrá). Za vznikom týchto centier je silná spolupráca medzi viacerými aktérmi a zhoda ohľadom cieľov, formy a spolufinancovania služieb.
Spolupráca školstva a práce nie je problémom len u nás
Už odporúčania OECD z roku 2004 zdôrazňovali potrebu koordinácie medzi sektorom vzdelávania a práce a hoci za 15 rokov je v mnohých krajinách zrejmý pokrok v tejto oblasti, zďaleka sa nejedná o samozrejmosť. Dokonca aj krajiny, ktoré sú považované za vzor medzisektorovej spolupráce, sa sťažujú na nedostatok koordinácie (Fínsko, Škótsko). Jedným z modelov riadenia systému je presunutie zodpovednosti za kariérové poradenstvo pod jedno ministerstvo (Chorvátsko, Estónsko – služby zamestnanosti), prípadne pod osobitný medziministerský orgán (Škótsko, Nórsko). Vo väčšine krajín však existujú paralelné poradenské systémy v rezorte školstva a rezorte práce, ktoré len ťažko spolupracujú. V 17 krajinách existujú národné poradenské fóra, viaceré krajiny sa snažia o obnovenie predtým existujúcich štruktúr. Väčšinou majú fóra konzultatívnu a koordinačnú funkciu, zriedkakedy majú v zodpovednosti aj implementáciu politík (Fínsko). V Estónsku bola ale napríklad celá reforma poradenského systému zverená medzirezortnému národnému poradenskému fóru.
V oblasti spolupráce je trendom čoraz väčšie zapájanie sa zamestnávateľov do poskytovania a tvarovania služieb. Najčastejšie sa to prejavuje sprostredkovaním zmysluplných kontaktov so svetom práce žiakom a študentom (stáže, praxe), ale aj väčším dôrazom na potreby zamestnávateľov (prognózovanie potrieb zručností) a kvalitné informácie o trhu práce.
Kto sú kariéroví poradcovia? Psychológovia na ústupe, nastupuje kariérové vzdelávanie
Vo väčšine krajín je problémom nejasné definovanie rozsahu aktivít a kompetencií kariérového poradenstva, ako aj vymedzenie kariérových poradcov voči iným profesiám, ako sú psychológovia, alebo učitelia. Kým niekde existujú jasné štandardy, kvalifikačné požiadavky a formálne vzdelávacie programy pre kariérových poradcov (Fínsko, Škótsko, Dánsko, Nórsko, Švajčiarsko a Nemecko), väčšina krajín je v rôznych štádiách ich tvorby. Vo viacerých prípadoch hrajú dôležitú úlohu v profesionalizácii združenia, ktoré tiež poskytujú dobrovoľnú certifikáciu poradcov (Holandsko, Kanada, USA).
Je len málo krajín, kde profesiu vykonávajú najmä psychológovia či sociálni pracovníci (Čile, Chorvátsko, Francúzsko). Celkovým trendom je ale ústup od psychologického prístupu ku poňatiu kariérového poradenstva ako procesu vzdelávania, t.j. nadobúdania zručností pre riadenie kariéry.
Zaujímavým trendom je posilňovanie roly učiteľa v kariérovom poradenstve pre žiakov a študentov, ktorá dôležitá v mnohých krajinách. Napríklad vo Francúzsku je za profesijnú orientáciu žiaka zodpovedný triedny učiteľ, v Anglicku musí byť vedením školy poverený jeden z učiteľov zodpovednosťou za vodcovstvo v kariérovom poradenstve na celej škole. Problémom vo viacerých krajinách je ale nedostatočné vzdelávanie učiteľov pre vykonávanie tejto role.
Od roku 2017 bol vo viacerých krajinách konštatovaný pokrok v oblasti kariérového vzdelávania. Konkrétna implementácia je na kontinuu od ad hoc návštev u poradcu či workshopov, kariérových dní, regionálnych veľtrhov, až po systematické kariérové vzdelávanie v osnovách predmetov. Tieto formy sú ukotvené buď v štandardoch kvality pre školy (Anglicko), v národnom rámci kariérového rozvoja (Estónsko, Írsko, Skótsko), alebo zaistením zákonnej povinnosti kariérového vzdelávania v školách (Rakúsko, Fínsko, Kosovo, Nórsko…).
Toto je len krátka ukážka zaujímavých zistení, ktoré priniesla analýza správ z 34 zúčastnených krajín. Ďalšie oblasti ako rozvoj IKT nástrojov a ďalších inovatívnych postupov sme v našom súhrne neuviedli: veľmi odporúčame všetkým záujemcom o túto oblasť nakuknutie do týchto dokumetov. Na ich tvorbe sa podieľali svetové esá, nášho sektoru ako Raimo Vuorinen, Jaana Kettunen, Tibor Bors Borbély-Pecze, John McCarthy, Erik Hagaseth Haug a ďalší (mimochodom, všetkých ich stretnete aj na septembrovom kongrese kariérového poradenstva v Bratislave). Veríme, že o 2 roky sa sympózia zúčastní aj silný tím zo Slovenska – záujem o kariérové poradenstvo rastie aj u nás na obidvoch ministerstvách. Odborná komunita je pripravená prispieť tiež svojou čiastkou.
