Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry (ZKPRK) zverilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) tvorbu kapitoly „Celoživotné kariérové poradenstvo“ v Stratégii celoživotného vzdelávania 2019 – 2024. ZKPRK oslovilo expertov, poskytovateľov kariérového poradenstva, zamestnávateľské zväzy, odbory, predstaviteľov samospráv a ďalšie relevantné zapojené strany s možnosťou vyjadriť sa k súčasnému stavu a rozvojovým prioritám kariérového poradenstva na Slovensku. Zber podnetov prebiehal formou elektronického dotazníka v priebehu mesiacov júl – august 2018. Takýto participatívny spôsob tvorby stratégie umožnil získať podnety od viac ako 140 osôb a inštitúcií:

  • 80 respondentov sa vyjadrilo k poradenstvu v službách zamestnanosti,
  • 24 respondentov ku kariérovému poradenstvu v základnom a strednom školstve,
  • 19 respondentov k oblasti kariérového poradenstva pre dospelých,
  • 10 respondentov k oblasti kariérového poradenstva na vysokých školách,
  • 2 respondenti k oblasti kariérového poradenstva pre ľudí so zdravotným, sociálnym a iným znevýhodnením.

Štruktúra dotazníka vychádzala z deviatich prierezových oblastí definovaných Európskou sieťou pre rozvoj politík celoživotného poradenstva (pozri ELGPN).

  • Prístup k poradenstvu: Nakoľko sú služby kariérového poradenstva dostupné cieľovej skupine? Sú dostupné vo vhodnej forme a ponúkané proaktívne v kľúčových obdobiach života (výber školy, nezamestnanosť, zmena povolania…)?
  • Financovanie poradenstva: Ako je zabezpečený model financovania, ktorý do systému prináša dostatok potrebných zdrojov (ľudských, materiálnych, technologických)?
  • Dostupnosť a kvalita kariérových informácií: Do akej miery a v akej forme sú občanom k dispozícii informácie o povolaniach, o trhu práce, vzdelávaní, odbornej príprave (vrátane rekvalifikácií), vysokoškolských programoch…?
  • Informačné a komunikačné technológie: Aké IKT nástroje sú v kariérovom poradenstve využívané? Akým spôsobom?
  • Vzdelávanie a kvalifikácia poradcov a riadiacich pracovníkov: Aké počiatočné a ďalšie vzdelávanie kariérových poradcov je k dispozícii?
  • Rozvoj zručností pre riadenie kariéry: Nakoľko je poradenský systém zameraný na rozvoj vopred definovaných zručností klienta? Nakoľko prispieva k rozvoju samostatnosti občanov pri navigácii kariérou?
  • Riadenie kvality: Existujú procesy a štandardy umožňujúce zabezpečiť konzistentne kvalitnú službu?
  • Strategické vedenie, kooperácia a koordinácia: Existuje jasné rozdelenie zodpovedností medzi jednotlivé rezorty, orgány centrálnej a regionálnej štátnej správy (VUC) atď?  Ako funguje spoločná koordinácia a plánovanie, zdieľanie informácií  a zapájanie odbornej verejnosti?
  • Hodnotenie efektivity celoživotného poradenstva: Ako funguje zber a analýza dát týkajúcich sa využívania a efektivity poradenstva?

Zozbierané dáta sme využili pri tvorbe kapitoly a v krátkom článku prinášame zhrnutie základných zistení.

Ako vyzerá súčasný stav?

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame zhodnotenie odpovedí v nasledovnej tabuľke. Cieľom takejto prezentácie nie je zachytiť všetky detaily a subtílnosti jednotlivých subsystémov, ale skôr priniesť rýchly a syntetický prehľad o tom, ako to pravdepodobne vyzerá v jednotlivých sektoroch kariérového poradenstva:

  •  0            – absencia opatrení, individuálnych prípadov alebo projektov s výraznejším dopadom
  •  *            – bez systémových opatrení, existencia individuálnych prípadov alebo projektov
  • **           – čiastočné systémové opatrenia, dosiahnutý určitý pokrok alebo opatrenia v procese tvorby
  • ***        – systémové opatrenia porovnateľné s európskym štandardom

Detailnejšia analýza odpovedí z dotazníkov ukázala silné a slabé stránky kariérového poradenstva v rôznych oblastiach, ktoré je možné v krátkosti zhrnúť nasledovne:

  • Základné a vysoké školstvo: Viaceré predchádzajúce národné projekty viedli k vytvoreniu využiteľných poradenských nástrojov, metodík a informačných materiálov. Neumožnili ale udržateľné budovanie kapacít a  vzhľadom na nízku časovú dotáciu pre výchovného poradcu na základnej a strednej škole a zameranie činnosti centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zostáva dostupnosť kariérového poradenstva veľmi nízka. Prevažuje prístup zameraný na diagnostiku záujmov a predpokladov žiaka, takmer úplne absentuje kariérová výchova. Riadenie a metodické usmerňovanie systému je vzhľadom na jeho komplexnosť tiež roztrieštené. Na druhej strane, rozvoj duálneho systému a nedostatok pracovnej sily vedie v niektorých prípadoch k posilneniu spolupráce škôl so zamestnávateľmi a rozvoju veľtrhov práce a búrz informácií (napr. Kam na strednú, Kam na vysokú, Gaudeamus a ďalšie), čo sa prejavuje vo zvýšení počtu zmysluplných kontaktov žiakov zo svetom práce.
  • Vysoké školstvo: Zákon o vysokých školách zavádza povinnosť vysokej školy poskytovať informačné a poradenské služby, v praxi ale sú kariérové centrá prítomné len na niekoľkých vysokých školách a ich činnosť je často poddimenzovaná. Systém sledovania absolventov po ukončení štúdia SŠ/VŠ zatiaľ nebol vytvorený, čo neumožňuje hodnotenie efektivity rôznych programov a služieb.
  • Služby zamestnanosti: Spustenie viacerých národných projektov zameraných na poskytovanie odborného a kariérového poradenstva zmiernilo personálnu poddimenzovanosť poradenských služieb. Poskytované služby kariérového poradenstva sú zamerané na merateľný rozvoj zručností pre riadenie kariéry, využívajú moderné multidisciplinárne metódy a  informácie o miestnom trhu práce. Služby sú výborne dostupné najmä dlhodobo nezamestnaným občanom. Otázkou zostáva udržateľnosť týchto kapacít.
  • Dospelí (pracujúci): Skúsenosť s prevádzkou poradenských centier pre dospelých neviedla k zlepšeniu dostupnosti kariérového poradenstva, ani k zvýšeniu účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní a poukázala na finančnú náročnosť udržateľnosti takéhoto riešenia (budovanie a udržiavanie novej poradenskej infraštruktúry). Kariérové poradenstvo pre dospelých dnes je dostupné na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (zákon o službách zamestnanosti umožňuje poskytovanie poradenských služieb „záujemcom o zamestnanie“, ročne to využije ale len niekoľko desiatok občanov), alebo prostredníctvom súkromných poskytovateľov kariérového poradenstva, ktorých počet za posledné roky dynamicky rastie.
  • Ľudia so znevýhodnením: Služby kariérového poradenstva sú ľuďom so znevýhodnením poskytované v rôznych sektoroch sporadicky a neexistuje špecifický systém pre tento typ podpory. Poradenské potreby sa snažia pokrývať rôzne iniciatívy neziskového sektora, prípadne samosprávy.

Napriek určitým limitom priniesla kvantitatívna analýza niekoľko zaujímavých náznakov. Agregované odpovede o vnímanej dôležitosti jednotlivých prierezových súčastí (hodnotené na škále 1-5) ukazujú, že respondenti za najdôležitejšie oblasti považujú prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, zameranie na rozvoj kariérových kompetencií a dostupnosť informácií o trhu práce. Využívanie IKT nástrojov považujú respondenti za najmenej dôležité: paradoxne, práve investície do rozvoja rôznych online portálov často pohltia veľkú časť rozpočtov národných projektov zameraných na rozvoj systému kariérového poradenstva.

Pri hodnotení spokojnosti sa odpovede respondentov pre jednotlivé zložky systému pohybujú okolo 50%-nej úrovne. V každej prierezovej oblasti existujú príklady dobrej praxe, projektov alebo opatrení, ktoré je ale potrebné dopracovať, stabilizovať či posilniť. Vzhľadom na štruktúru odpovedí (dominancia respondentov zo služieb zamestnanosti) je potrebné relativizovať vnímanú spokojnosť s dostupnosťou kariérového poradenstva (na úradoch práce sa v posledných rokoch dostupnosť poradenských služieb výrazne zvýšila). Zaujímavejší bude pohľad na hodnotenie podľa jednotlivých sektorov.

Z hľadiska analýzy spokojnosti, resp. hodnotenia jednotlivých zložiek systému z podľadu sektorov kariérového poradenstva je možné pozorovať nasledovné:

  • Najpozitívnejšie je hodnotený poradenský systém v oblasti služieb zamestnanosti – významne pozitívnejšie oproti respondentom za ostatné sektory. Pozitívnejšie hodnotenie sa týka všetkých súčastí systému, s výnimkou využívania IKT.
  • Najnižšie hodnotenie vyjadrujú takmer vo všetkých oblastiach respondenti v oblasti vysokého školstva – čo môže odzrkadľovať nelichotivú situáciu vysokoškolských poradenských centier.
  • Možnosti vzdelávania poradcov sú hodnotené najlepšie v oblasti služieb zamestnanosti a kariérového poradenstva pre dospelých: v týchto sektoroch existujú sporadické možnosti neformálneho vzdelávania. Pre pracovníkov v školstve je dostupných vzdelávacích príležitostí veľmi málo.
  • Výrazne kriticky sa ku strategickému riadeniu kariérového poradenstva vyjadrujú respondenti za oblasť stredného a vysokého školstva, čo svedčí o roztrieštenosti riadenia medzi rôznymi priamo riadenými organizáciami ministerstva.

O tom, že sa môžeme oprieť o mnoho domácich príkladov dobrej praxe, svedčia aj nasledovné vybrané citáty z dotazníka:

“Dobré je fungovanie odborných poradenských služieb na niektorých úradoch práce, kde sa kladie hlavný dôraz na kvalitu poskytovaných služieb a nie na kvantitu, kde je dostatočný priestor venovať sa konkrétnemu klientovi a jeho skutočným potrebám a nie potrebám z hľadiska plnenia rôznych kritérií ÚP
– realizácia odborných poradenských služieb realizovaná internými poradcami oproti realizovaniu služieb dodávateľkou formou – odborní poradcovia na úradoch práce sú vysokokvalifikovaní a zároveň veľmi dobre poznajú regionálny trh práce, len nemajú možnosť a priestor pre realizáciu.” (služby zamestnanosti)

“Nám sa na VŠ osvedčili prednášky/workshopy pre študentov, ktoré sa týkajú písania CV a motivačných listov. Majú naozaj veľa otázok a je to prvý krok k tomu, aby začali rozmýšľať nad kariérovým poradenstvom (keďže častokrát zistia, že nevedia CV naplniť relevantnými informáciami).” (VŠ)

“Príklad dobrej praxe je NEXTERIA, neziskové združenie, ktoré pripravuje a podporuje mladých ľudí, aby sa stali motormi pozitívnych zmien v biznise, politike či iných kľúčových oblastiach spoločnosti. Robia to tým, že prinášajú mladým ľuďom skúsenosti z praxe a vedú ich k osvojovaniu zručností a líderstvu.” (ZŠ/SŠ)

“Dobre je nastavené bezplatné vzdelávanie v MPC.” (ZŠ/SŠ)

“Ako príklad dobrej praxe vo vzdelávaní pracovníkov možno uviesť vzdelávanie nových zamestnancov ( odborných poradcov na úradoch práce) kolegami – poradcami , ktorí v službách zamestnanosti už pôsobia a takto odovzdávajú svoje vedomosti, skúsenosti svojím novým kolegom. Nemusí ísť vždy o aktivitu z externého prostredia. Odborní poradcovia sú neustále vzdelávaní a venuje sa tomu veľká pozornosť, čo je určite veľmi dôležité pre danú oblasť” (služby zamestnanosti)

“Dobrou praxou je UKF Nitra – Poradenské a servisné centrum zriadené pre jednotlivé oblasti – kariérové poradenstvo, finančné poradenstvo, právne poradenstvo, poradenstvo pre študentov so špecifickými potrebami, duchovné poradenstvo, poradenstvo zamerané na zdravie, psychologické poradenstvo, sociálne poradenstvo, zriadené v roku 2018, ktoré momentálne rozbieha svoju činnosť, no nastavením znie zaujímavo a hodno povšimnutia. Bolo by potrebné podporiť (aj finančne) vznik kariérových/poradenských centier z úrovne ministerstva. Momentálne záleží na vedení každej univerzity.” (VŠ)

“Model CAMIP” (ZŠ/SŠ)

“Koordinácia prebieha prostredníctvom združení expertov, ktorí spolu komunikujú, zdieľajú informácie a vďaka tomu sa riadia aj istými (možno skôr nepísanými) štandardmi kvality.” (kariérové poradenstvo pre dospelých)

“Ohľadom kvality: Máme vypracovaný manuál pre poradenské služby a metodickú príručku pre poradcov, za pomoci ústredia práce sa nám metodická pomoc neustále dopĺňa, perfektne vypracovaná príručka je nám veľmi nápomocná.” (služby zamestnanosti)

” V oblasti IKT je to najmä portál www.istp.sk, ktorý môže byť pre klienta užitočný, pokiaľ je pri jeho používaní podporený poradcom” (služby zamestnanosti)

“Hodnotenie efektivity: Individuálne si robíme štatistiky a zbierame spätnú väzbu od študentov, ktorí využili naše služby. Zároveň niektoré z tréningových programov, ktoré realizujeme majú experimentálny dizajn, takže vieme skúmať ich účinky.” (VŠ)

“Naša škola dobre spolupracuje s úradom práca a so zamestnávateľmi v regióne – je to vždy o ľudských vzťahoch a zápalu pre vec.” (ZŠ/SŠ)

“Žiaci oceňujú burzy informácií pre voľbu povolania – účasť škôl, zamestnávateľov, úradu práce. Veľtrhy práce sú tiež perfektné miesto, ktoré ponúka na jednom mieste voľné pracovné miesta, ale aj ponuky štúdia.” (ZŠ/SŠ)

V ďalšom článku predstavíme, ako vyzerajú návrhy opatrení, ktoré kapitola zaslaná ministerstvu obsahuje.