//Skúsenosti so Strenght based coaching, alebo prístupom zameraným na silné stránky klienta

Skúsenosti so Strenght based coaching, alebo prístupom zameraným na silné stránky klienta

V máji 2019 sme sa aj s kolegami Lenkou Martinkovičovou a Štefanom Hrinom vďaka podpore grantu Erasmus+ a ZKPRK zúčastnili mobility v Berlíne s názvom Strenght based coaching, teda koučovací, ale aj poradenský prístup zameraný na silné stránky klienta. Tento prístup vychádza z pozitívnej psychológie, resp. zo systemického prístupu. Veľmi dobre ho v článku popísala Katka Štukovská, ktorá podobnú mobilitu absolvovala už skôr. Nájsť ho môžete tu. Cieľom tohto príspevku teda bude skôr sprostredkovať osobnú skúsenosť s využitím tohto prístupu v poradenskej praxi. Pre zopakovanie zhrnul Štefan Hrin hlavné premisy, z ktorých koučingový a poradenský prístup zameraný na silné stránky vychádza:

  • Existujú aj problémy, ale aj bezproblémové situácia a našou realitou je to, na čo sa sústredíme. Často sa stáva, že analyzujeme len veci, ktoré nefungujú, dokonca aj v situáciách, keď takmer všetko funguje, vyhľadávame problémy a analyzujeme ich. Následne sa problémy stávajú našou realitou, zahlbujeme sa do nich a nevidíme pozitíva, na ktorých sa dá stavať. Namiesto toho v koučingovom a poradenskom prístupe zameranom na silné stránky pracujeme tak, že vyhľadávame čo funguje správne aj v problémových situáciách, resp. hľadáme podobné situácie, ktoré sme boli schopní správne vyriešiť, a aplikujeme čo sme spravili správne na danú problémovú situáciu. To vedie k tomu, že klient dokáže cez pozitívnu skúsenosť vyriešiť aj nové problémy. Zjednodušene – hľadáme čo fungovalo a funguje a robíme to čo najviac a najčastejšie.
  • Nepotrebujeme rozumieť príčine problému, aby sme ho dokázali vyriešiť, potrebujeme sa zamerať na zdroje a spôsoby, ktoré nám pomôžu niečo s problémom spraviť. Zjednodušene, nepotrebujeme vedieť, prečo oheň vznikol, aby sme ho vedeli uhasiť. Teda aj tento predpoklad smeruje klienta v poradenskom procese nie k zdroju problému, ale zdrojom, ktoré mu umožnia problém vyriešiť, teda k silným stránkam a možnostiam ich využitia pri riešení problému na základe pozitívnej skúsenosti z minulosti.
  • Každý koná spôsobom, ktorý dáva zmysel z jeho uhlu pohľadu a v kontexte jeho reality. Prečo spadne jablko na zem? Kvôli gravitácii. Lebo ho sfúkol vietor. Lebo dáva semienka pre nový život. Je niektorá z týchto odpovedí nesprávna? V poradenskom procese musíme brať ohľad na to, že klient koná a vníma situáciu zo svojho uhlu pohľadu. A z tohto uhlu pohľadu koná správne.
  • Zmena je nevyhnutná, stabilita je len ilúziou a malé zmeny vyvolávajú väčšie zmeny. Ak robíme stále to isté, aj výsledok bude rovnaký. Teda môžeme povedať, čo je aj takým light motívom prístupu zameraného na silné stránky, že ak niečo funguje, robme to stále viac, a to bude iniciovať ešte viac pozitívnych zmien. Ak ale niečo nefunguje, nepomôže robiť to ešte viac a častejšie, musíme to zmeniť. Až potom môžeme očakávať pozitívny efekt.
  • A veľmi podstatným predpokladom je, že nemôžeme zmeniť iných, môžeme im len ponúknuť možnosť zmeny cez ich uhol pohľadu, a to by mala byť jedna z hlavných úloh poradcu, priviesť klienta cez jeho vlastné pozitívne skúsenosti k nájdeniu nových možností, ktoré ale dokáže nájsť klient sám, keďže nie poradca, ale klient je expertom na svoj život, len často nevidí nové možnosti a spôsoby cez zabehané stereotypy.

Môžeme sledovať dva základné smery – „appreciative” (oceňujúci) a „solution focused” (zameraný na riešenie). Ja som konkrétne pracovala s prístupom zameraným na riešenie, s ktorým mám skúsenosti ešte z čias štúdia rodinnej terapie na vysokej škole.   Prístup zameraný na riešenie, má, ako píše Katka tu, 5 fáz:

  1. uzatvorenie dohody, preskúmanie, vyjasnenie problému alebo výzvy (dôležité je identifikovať kľúčové slová, ktoré klient používa a pracovať s jeho myšlienkami, emóciami a správaním v problémovej situácii),
  2. definovanie želanej budúcnosti („miracle question“ alebo technika zázraku),
  3. definovanie cieľov a ich skúmanie (technika škálovania),
  4. preskúmanie výnimiek, zdrojov a múdrych krokov (Kedy sa klient cítil lepšie, nepociťoval problém? Čo vtedy robil? Spojenie škálovacej techniky a časovej osi),
  5. záver, spätná väzba a zadanie (reflexia poradenského procesu).

Ako by to mohli vyzerať v praxi?

  • Definovanie želanej budúcnosti: Kedy ste boli vo svojom pracovnom živote najspokojnejší? Čo považujete za svoj najväčší pracovný úspech? Vybavte si situáciu, v ktorej ste to pocítili najviac. Ktorej inštitúcie sa to týkalo? (firma, organizácia, škola) Aká tam bola atmosféra? Kolegovia? Šéf? Čo bolo na tom celom najlepšie? Čo sa Vám na tom páčilo najviac?
  • Preskúmanie zdrojov: Ako ste k tomu prispeli vy? Aké svoje schopnosti, znalosti, vlastnosti, kompetencie, danosti ste pri tom využili?
  • Škálovanie: Na škále od 0 po 10, kde 0 znamená úplne zle a 10 znamená ideálne, kde by ste umiestnili Vašu vtedajšiu situáciu? Kam na škále od 0 po 10 by ste umiestnili svoju terajšiu situáciu?
  • Riešenia/plán: Čo by ste mohli urobiť pre to, aby ste sa posunuli na škále o stupienok vyššie? Ktoré zo spomínaných schopností,daností, znalostí a vlastností by ste pri tom využili a ako?

Tento prístup, prípadne jednotlivé techniky som využila v rámci kariérového poradenstva s niekoľkými klientmi (študentmi vysokej školy). Čo sa mi teda páčilo alebo čo bola pre mňa výzva? Páčilo sa mi najmä nasledovné:

  • Jasná štruktúra poradenského stretnutia – môže pomôcť začínajúcim poradcom, keďže sa môžu oprieť o postupné kroky. Pri troche skúšania a praxe ide v zásade o dodržiavanie niekoľkých princípov.
  • Užitočné techniky, ktoré sa dajú využiť aj keď poradca nepracuje podľa Strength based princípu. Páči sa mi najmä škálovacia otázka, ktorá je pre klientov veľmi ľahko uchopiteľná a študenti na ňu veľmi dobre reagovali. Zároveň dobre funguje podľa mojich skúseností aj technika zrkadlenia (využívanie reflexií) v úvodnej fáze vyjasňovania problému. Často krát som mala pocit, že viem, čo klient myslí, tým, čo hovorí. Vďaka technike zrkadlenia však bližšie vysvetlil svoj problém/výzvu a zistila som, že myslel na niečo úplne iné. Pre poradcu je preto dôležité si uvedomiť vlastné stereotypy v myslení.
  • Sústredenie rozhovoru na klienta, jeho postoj, zdroje a na to, čo vie on zmeniť je efektívnejšie, ako sústredenie sa na problémovú situáciu či iných ľudí.
  • Proces a postupnosť krokov majú význam – veľmi dôležitý je práve prvý krok a to vyjasnenie problému.

Čo bola pre mňa výzva? Mojím hlavným problémom bol najmä na úvod pocit, že celý proces je neprirodzený. Počas poradenského rozhovoru som mala na pamäti to, ako za sebou nasledujú jednotlivé kroky a menej som sa preto sústredila na to, čo klient hovorí. Náročné bolo preto nachádzať v klientovom rozprávaní kľúčové slová. Predpokladám ale, že tento pocit zmizne s praxou.

Techniky, ktoré som sa počas Strength based coachingu naučila budú určite skvelým doplnkom poradenského procesu. Vyskúšajte aj Vy a dajte nám vedieť, ako sa Vám darilo!

Autori: Veronika Zibrinyiová, Štefan Hrín


Mobilita bola financovaná z projektu 2018-1-SK01-KA104-045925: Modern and interdisciplinary career guidance in all sectors.

Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry
Chceme byť združením všetkých, ktorí pôsobia v oblasti kariérového poradenstva a rozvoja kariéry od škôlky až po univerzitu tretieho veku. Naším cieľom je združovať a sieťovať, podporovať odborný rast, šíriť povedomie o kariérovom poradenstve a rozvoji kariéry a zlepšovať prístup k poradenstvu pre všetkých ľudí v akomkoľvek okamihu a situácii ich života, ako aj presadzovať záujmy kariérového poradenstva a rozvoja kariéry.