O dokumente Učiace sa Slovensko sa dnes stále intenzívne diskutuje, svojou troškou sme k tomu prispeli aj v našom Združení, aj sme o tom na našich stránkach ešte niekedy na jar písali. V súvislosti s týmito diskusiami, najmä pokiaľ ide o oblasť kariérového poradenstva (ktorá je v dokumente zakomponovaná do tretej kapitoly venovanej odbornému vzdelávaniu a príprave) a o jeho ďalšie smerovanie na najbližšie desaťročia, som si často pripomínal, že v minulosti – a z pohľadu môjho veku nie až tak dávnej, iba toť, pred takými tridsiatimi, tridsiatimipiatimi či i viac rokmi – sa problematike profesionálnej orientácie, či výchove k povolaniu a jeho voľbe venovalo v rezorte školstva ďaleko viac pozornosti ako je tomu dnes. Je to paradoxné o to viac, že človek by predpokladal, že v časoch plánovaného hospodárstva, smerných čísel pri prijímaní žiakov či už na stredné alebo vysoké školy poradenstvo tohto typu až tak veľmi potrebné nebolo na rozdiel od súčasnosti, ktorá je charakterizovaná oveľa väčšou neurčitosťou vývoja trhu práce, neistotou v smerovaní kariérového vývinu jednotlivcov i celých kohort populácie…
Spomenul som si na obdobie svojho pôsobenia na vtedajšej Obvodnej psychologicko-výchovnej poradni a Poradni pre voľbu povolania (áno, aj takéto inštitúcie sme tu mali, neskôr boli premenované na pedagogicko-psychologické poradne a dnes sú to centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) v treťom bratislavskom obvode so sídlom na Hubeného ulici v Krasňanoch. Na poradni som pracoval deväť rokov a okrem toho, že som poskytoval aj štandardné psychologické poradenstvo pri voľbe povolania pre žiakov posledných ročníkov základných škôl, som bol aj metodikom pre výchovné poradenstvo, mal som vtedy na starosti trinásť základných škôl v obvode, dodnes si pamätám ich adresy, ale i väčšinu mien výchovných poradkýň a poradcov, s ktorými som vtedy spolupracoval.
Ako metodik som sa opieral aj o dokumenty ministerstva školstva – o vyhlášku o výchovnom poradenstve z r. 1980, v oblasti profesionálnej orientácie to však boli predovšetkým metodické pokyny. Najprv to boli „Metodické pokyny na ďalšie prehĺbenie profesionálnej orientácie a výchovy k voľbe povolania na základných a stredných školách“ z r. 1977, neskôr inovované „Metodické pokyny na zvýšenie účinnosti výchovy k voľbe povolania a profesionálnej orientácie žiakov základných a stredných škôl“ z júla 1982. Úlohy v nich uvedené som sa snažil aj sám v praxi realizovať a viem, že sa podľa nich riadila aj väčšina praktikov či už okolo mňa, ale i na celom Slovensku, tak v školách, ako aj v poradniach.
Mnoho vecí sa od socializmu zmenilo – zmenili sa aj deti a základné princípy profesionálnej orientácie?
Nejdem tu velebiť ani haniť minulosť, mám však veľmi ďaleko od toho, aby som tvrdil, že všetko, čo sme tu mali pred r. 1989, bolo zlé. Ako som už spomenul, jednou z oblastí, kde to podľa môjho názoru aj napriek krutým obmedzeniam doby bolo relatívne funkčné, bola práve profesionálna orientácia, výchova k povolaniu a jeho voľbe. Nechcem tým, samozrejme, obhajovať zvrátenosti, ktoré sa aj v tejto oblasti diali, som presvedčený, že drvivá väčšina praktikov tak v školách, ako aj v poradenských zariadeniach si robila svoju prácu poctivo a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, kde na prvom mieste bol vždy záujem dieťaťa, žiaka, študenta.
Na podporu svojho tvrdenia o tom, že sme tu v minulosti mali aj veľmi zaujímavé, užitočné a fungujúce nástroje v oblasti, ktorú dnes súhrnne označujeme ako kariérové poradenstvo s dovetkom, že patrí sem aj kariérová výchova, si nižšie dovoľujem uviesť celý text spomínaných „Metodických pokynov na zvýšenie účinnosti výchovy k voľbe povolania a profesionálnej orientácie žiakov základných a stredných škôl“ z r. 1982. Našiel som ich medzi svojimi „drobnosťami“ v papierovej verzii, mierne zožltnuté, poznačené časom, v elektronickej verzii však nie, takže je tu ich oskenovaná verzia.
Neviem, kto ich napísal, zrejme nie úradníci na ministerstve školstva, predpokladám však, že v tom mala prsty vtedajšia Komisia vlády pre výchovné poradenstvo (áno, aj takú sme tu mali, a to nielen na úrovni vlády, ale aj na úrovni krajov a okresov), v ktorej úlohu tajomníka vykonával aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Dôležitejšie je však podľa mňa posolstvo, ktoré by sme si z toho dnes už historického domumentu mohli vziať – skúsme si nezaujato pozrieť, čo sa v ňom píše a skúsme sa najmä inšpirovať, čo by sme z toho mohli robiť dnes. Myslím, že by to pomohlo tak nám, ktorí sa v tejto oblasti dlhodobo pohybujeme, ale najmä našim deťom, žiakom, študentom a pri troche neskromnosti i celej spoločnosti.
Na stiahnutie: Metodické pokyny MS SSR k voľbe povolania_1982
